Ekonomizácia územnej samosprávy - jej metodologické a systémové východiská

Až po dôkladnom preskúmaní tohto kroku je možné poukázať na zmeny, reálne možnosti, potenciálne prínosy, bariéry a limity a z toho vyplývajúce riziká, dôsledky či obmedzenia účinnejšieho využívania jednotlivých nástrojov ekonomizácie územnej samosprávy (napr. zvyšovanie účinnosti programového rozpočtovania v nadväznosti na reálny miestny či regionálny rozvoj, efektívne využívanie strategického a operatívneho controllingu a jeho jednotlivých nástrojov vrátane nákladových stredísk, zavádzanie nových manažérskych metód, v rámci ktorých možno uviesť aj účinný procesný manažment či outsourcing vybraných verejných služieb a pod.).

Cieľom tohto článku nie je podrobnejšie sa venovať metodologickým a systémovým východiskám všetkých nástrojov, ale iba vybraným, ktorými sú Aj keď programové rozpočtovanie bolo už v podmienkach územnej samosprávy na Slovensku zavedené od roku 2009 či akruálne účtovníctvo o rok skôr, nemožno ešte konštatovať, že proces ekonomizácie územnej samosprávy bol ukončený, práve naopak, vytvoril účinné predpoklady pre systematické pokračovanie v tomto procese.

V podmienkach celej verejnej správy je veľmi zložité a po metodickej stránke náročné nákladovo kalkulovať jednotlivé verejné služby (napr. prostredníctvom už uvedených nákladových stredísk).

Mnohé zahraničné skúsenosti ukázali, že je možné v tomto smere veľa pozitívneho urobiť (napr. často uvádzaná pozitívna skúsenosť Bavorskej samosprávy v SRN v oblasti aplikácie moderných manažérskych prístupov pri riadení územnej samosprávy).

Rastúca zložitosť a dynamickosť spoločenského prostredia vystavuje územnú samosprávu na Slovensku vysokým nárokom na zvládnutie jej funkcií cestou hospodárnosti nákladov a efektívnosťou činností. Na druhej strane rastúca zložitosť zabezpečovania kvalitných verejných služieb kladie stále vyšší dôraz na praktickú aplikáciu moderných manažérskych metód ekonomického riadenia (uplatňovaných v mnohých vyspelých krajinách). Tie sa často uvádzajú v zahraničnej literatúre ako nástroje nových modelov riadenia

V prípade slovenských samospráv sa z tohto hľadiska možno oprieť o dve kľúčové skutočnosti:

- prvou je, že rozpočty územných samospráv prešli v poslednom období (najmä v rokoch 2005 až 2009) rozsiahlou kvantitatívnou aj kvalitatívnou reformou (realizácia fiškálnej decentralizácie, implementácia strednodobého rozpočtovania, zavedenie akruálneho účtovníctva a implementácia programového rozpočtovania),

- druhou je prijatie Návrhu koncepcie modernizácie územnej samosprávy v SR (uznesením vlády SR č. 497/2009 z 8. júla 2009) vypracovanej v snahe vytvorenia optimálnych podmienok pre efektívnejšie a kvalitnejšie vykonávanie originálnych aj prenesených kompetencií samospráv.

V oblasti teórie ako aj praxe v súčasnosti stojíme pred problémom, resp. úlohou rozpracovania vhodných optimalizačných postupov, ako čo najlepšie re