Dlhová politika, základné hodnotenie bonity a rating obci

Dlhové financovanie a jeho obozretný manažment zohráva kľúčovú úlohu predovšetkým pri financovaní veľkých investičných projektov a iných rozvojových aktivitách, kedy samospráva mnohokrát ani nemá inú možnosť, len požiadať o určitú formu návratných zdrojov financovania, no bez narušenia jej finančnej stability a úveryschopnosti. Medzi najčastejšie formy dlhového financovania samosprávy naďalej patrí financovanie prostredníctvom . Samosprávy si však nepožičiavajú finančné prostriedky len na zabezpečenie svojich rozvojových aktivít, ale niekedy aj pri riešení časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami ich rozpočtu alebo na predčasné splatenie starších úverov. Pri rozhodovaní o spôsobe úverového financovania treba brať do úvahy viaceré faktory. Napríklad je to medzigeneračná spravodlivosť, tzn., že za verejnú službu alebo statok by mali platiť tí, ktorí ich užívajú, a to vo forme poplatkov alebo daní. Je teda nelogické a aj neefektívne financovať dlhodobé projekty krátkodobými alebo strednodobými formami úverovania. Medzi ďalšie faktory patria spôsob ručenia za požičané zdroje, potenciálne výnosy plynúce z investície, spôsob splácania úverových zdrojov, schopnosť splácať požičané zdroje a pod.

Dlh obcí prestavuje racionálny zdroj financovania projektov a zároveň je bežným javom obcí nesúcich zodpovednosť za financovanie predovšetkým miestnej verejnej infraštruktúry. V súvislosti so zadlžovaním obcí sa v mnohých krajinách postupne presadilo tzv. „zlaté pravidlo" vyrovnaného rozpočtu. Jeho dodržiavanie znamená používanie cudzích zdrojov len na investičné výdavky, pričom je zakázané používať ich na bežné výdavky. Uplatňovanie zlatého pravidla si preto vyžaduje povinné členenie rozpočtu obce na bežný a kapitálový. V súvislosti s rozdelením rozpočtu na bežnú časť a kapitálovú časť sa používa aj pojem bežný schodok. Je časťou príjmov a výdavkov tvoriacou obsah bežného hospodárenia s verejnými financiami. Vypočítava sa ako rozdiel medzi sumou bežných príjmov a sumou bežných výdavkov. Rozpočtová prax potvrdzuje, že je ťažké zostaviť verejný rozpočet (a teda aj rozpočet obce) na báze v čistej podobe. Problém spočíva v tom, že podľa akruálneho princípu sa peňažná operácia zaznamenáva v čase jej vzniku a podľa základu vtedy, keď sa reálny peňažný tok uskutoční. Akýkoľvek nesúlad medzi pohľadávkami a záväzkami, teda nedodržanie platobnej disciplíny medzi dodávateľmi a odberateľmi, aj omeškanie s platbami do rozpočtov, môže spôsobiť (nezrovnalosť, nesúlad), ktoré môžu vplývať na výšku rozpočtového deficitu vyjadrenú v prvom prípade na cash základe, a na druhej strane na akruálnom základe.

Do akej miery sa zadlžovať, patrí k najdiskutovanejším problémom vo financovaní obcí. S mierou zadlžovania priamo súvisí . To znamená formulovať kritérium výšky zadlženia, po ktoré môžu samosprávy prijímať ďalšie úvery, aby bola zachovaná stabilita miestneho finančného systému. Existujú rôzne prístupy a názory na to, aká je únosná miera zadlženia a akým kritériom to merať. Mnohé krajiny zaviedli reštrikcie na zadlžovanie územných rozpočtov, ktoré považujú z hľadiska fiškálnej politiky za efektívne. Bežne sa uvádzajú tri dôvody pre reštriktívne zadlžovanie územných vlád. Zdôvodňuje sa to zvýraznením finančnej zodpovednosti miestnych občanov, existenciou zvýšenej potreby koordinácie dopadov rozhodnutia územných vlád na národné hospodárstvo a pomáhaním znižovať finančné riziko spojené s vysokou mierou fiškálnej decentralizácie (najmä riziko z pohľadu daňových poplatníkov, atď.).

Tieto poznatky vyústili do regulácie miery zadlženia územnej samosprávy. Podstatou tejto regulácie je sa a pred možnými rizikami zabezpečovania svojich úloh voči občanom v budúcnosti. V praktickej polohe je ťažko predpokladať, že by obec skrachovala, je možné očakávať, že tu so svojou úlohou nastúpi štát a prevezme za presne stanovených podmienok jej záväzky. Táto skutočnosť je aj základom toho, že veriteľské subjekty považujú obce za relatívne bezpečného klienta pri poskytovaní úverov. Odporúča sa preto, aby výška dlhovej služby na strane výdavkov neprekročila stanovené percento bežných príjmov ročného rozpočtu obce.

Druhým faktom je , ktorého súčasťou jej aj obecný dlh. Ten vzniká transformáciou schodku v prípade, ak deficitné hospodárenie pretrvá