Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Disciplinárne nástroje v pracovnoprávnych vzťahoch obecnej samosprávy
Dátum:
Disciplinárne nástroje v pracovnoprávnych vzťahoch obecnej samosprávy
Právne nástroje na zabezpečenie pracovnej disciplíny pri výkone práce vo verejnom záujme
nie sú na prvý pohľad veľmi zrejmé. Tento článok chce upozorniť na niektoré nedoceňované prvky
platnej právnej úpravy, ktoré môžu mať na pracovnú disciplínu významný vplyv.
Východisko prístupu a zameranie
Povinnosti zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch pri výkone práce vo verejnom záujme sú
významnou podmienkou správneho a plynulého fungovania verejnej správy. Zamestnávateľ má právo aj
povinnosť hodnotiť úroveň plnenia pracovných povinností zamestnancov a výsledky tohto hodnotenia sa
môžu prejaviť v celej škále reakcií zamestnávateľa v závislosti od miery plnenia či porušovania
pracovných povinností – od neformálneho pohovoru až po okamžité skončenie pracovného pomeru.
S účinnosťou od 1.2.1991 boli z platnej právnej úpravy vypustené ustanovenia o kárnych
opatreniach, ktoré dovtedy predstavovali typický disciplinárny nástroj v rukách zamestnávateľov. V
platnej právnej úprave takýto nástroj neexistuje, no o to viac môže byť užitočné upozorniť na
niektoré ustanovenia pracovnoprávnych predpisov, ktoré zamestnávateľom umožňujú, aby na pracovnú
disciplínu účinne vplývali.
Cieľom tohto článku je ponúknuť odporúčania k širšiemu využitiu právom predvídaných prostriedkov
v ucelenom kontexte efektívneho personálneho riadenia. V tomto zmysle sa zameranie tohto článku
pohybuje na pomedzí pracovného práva a manažmentu ľudských zdrojov, pričom kľúčovým prvkom je
pracovná disciplína a prístupy zamestnávateľa, ktoré podľa skúseností autora majú na pracovnú
disciplínu podstatný vplyv.
Vymedzenie okruhu pracovných povinností
Elementárnym stavebným prvkom pracovnej disciplíny je presné a jasné vymedzenie pracovných
povinností zamestnancov. Ešte zreteľnejší je význam tohto prvku z opačného pohľadu: ak zamestnanec
nemá okruh pracovných povinností vymedzený jednoznačne a zrozumiteľne, pracovná disciplína je
náhodným výsledkom intuitívneho správania a sotva možno hovoriť o jej cieľavedomom zabezpečení.
Zamestnávateľ má pri vymedzení povinností zamestnanca významné úlohy. Mal by zamestnancovi
jednak umožniť, aby poznal svoje povinnosti zo všeobecne záväzných právnych predpisov a tiež by sa
mal postarať o to, aby špecifické povinnosti, ktoré platia pre zamestnanca na danom pracovisku alebo
na danom pracovnom mieste, boli vymedzené spôsobom, ktorý je zamestnancovi prístupný, známy a
zrozumiteľný.
Povinnosti zo zákona
Pokiaľ ide o okruh povinností vymedzených zákonom, základné povinnosti zamestnanca upravuje
§ 81 zákona č. 311/2001
Z.z.Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len
„Zákonník práce“) a povinnosti a obmedzenia
zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme upravujú ustanovenia
§ 8 až § 10 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone
práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon č.
552/2003 Z.z.“). Vzhľadom na zameranie tohto článku
sa nebudeme venovať obsahu týchto ustanovení. Stojí však za pozornosť, aby sme si vysvetlili vzťah
úpravy v Zákonníku práce voči úprave v zákone č.
552/2003
Z.z.Zákonník práce obsahuje v tejto
súvislosti nasledovné ustanovenie:
Zákonník práce – výňatok § 3 (1) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zákon č. 552/2003 Z.z. je vo
vzťahu k Zákonníku práce
nepochybne osobitným predpisom. Z porovnania obsahu ustanovení
§ 81 Zákonníka práce a
§ 8 až § 10 zákona č. 552/2003 Z.z. však
vyplýva, že úprava zákona 552/2003 Z.z. nie je voči
Zákonníku práce odlišná (osobitný predpis v tomto
prípade „neustanovuje inak“) ale doplňujúca. Okruh zákonom vymedzených povinností zamestnanca sa
teda skladá zo základných povinností zamestnanca podľa
§ 81 Zákonníka práce, ktoré sú na podmienky
výkonu práce vo verejnom záujme doplnené povinnosťami a obmedzeniami zamestnanca podľa
§ 8 až § 10 zákona č. 552/2003 Z.z.
Zamestnávateľ sa k tomuto okruhu povinností zamestnanca môže postaviť veľmi rôzne. Niektorí ich
prepisujú do pracovného poriadku, čo jednak nie je správne z legislatívno-technického hľadiska, ani
z hľadiska pôsobnosti a navyše podobný prístup zamestnávateľa rozširuje rozsah tejto dôležitej
vnútornej normy do neúmerných rozmerov, ktoré spôsobia jej neprehľadnosť. Iní sa spoľahnú na
nevyvrátiteľnú domnienku, že čo bolo zverejnené v Zbierke zákonov, je známe každému
(§ 2 zákon č.
1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v
z. n. p.) – inak povedané, uplatňujú zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje – a venujú sa len
podrobnejšiemu popisu povinností na danom pracovisku alebo pracovnom mieste. Popri uvedených dvoch
krajných prístupoch by som odporúčal zvážiť tretí: neopisovať zákonné povinnosti do interných
predpisov a dokumentov, ale výslovne na ne upozorniť napr. v pracovnom poriadku.
Príklad č. 1:
„Základné povinnosti zamestnanca a povinnosti a obmedzenia zamestnanca pri výkone práce
vo verejnom záujme upravuje zákon 1).“
Do poznámky pod čiarou k tomuto odkazu uvedieme:
1) § 81 zák. č. 311/2001
Z.z.Zákonník práce
v z. n. p. a § 8 až 10 zákona č. 552/2003 Z.z.
o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p.
Takáto zmienka je žiaduco stručná a súčasne umožňuje zamestnancovi, ktorý sa oboznamuje
s pracovným poriadkom, aby si uvedomil okruh zákonom upravených povinností.
Povinnosti z vnútorných predpisov zamestnávateľa
Je zrejmé, že tento druh p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.