S aplikáciou ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v z. n. p. (ďalej len "ústavný zákon č. 357/2004 Z.z.") sa spája viac sporných momentov. No nielen jeho aplikácia, ale aj spôsob jeho prijatia vyvoláva mnohé otázniky. Patrí totiž medzi spornú kategóriu ústavných zákonov prijatých bez potrebného splnomocnenia. Podľa názorov mnohých odborníkov na ústavné právo má Národná rada SR právomoc prijímať iba dve kategórie ústavných zákonov, a to buď tie, ktoré priamo novelizujú Ústavu SR, alebo tie, ktorých prijatie Ústava SR priamo predvída a požaduje na základe tzv. splnomocňujúcej ústavnej blankety.
Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. nenapĺňa ani jednu z vymedzených podmienok, a tak právom vyvoláva otázniky spojené s hodnotením protiústavnosti jeho prijatia. O tom, že úvahy o protiústavnosti ústavných zákonov nie sú len čisto akademickou úvahou, svedčí aj jedno z relatívne nedávnych rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ten vo svojom Náleze sp. zn. PL. ÚS 21/2014 vyslovil za protiústavnú dokonca priamu novelu Ústavy SR, z dôvodu jej obsahového nesúladu so základnými ústavnými princípmi, ktoré stelesňujú samotnú podstatu Ústavy SR a jej hodnotovú integritu. Odborne sa takéto nemeniteľné časti ústavy nazývajú materiálne jadro.
Materiálne jadro Ústavy SR tvoria v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR princípy demokracie a právneho štátu, o ktorých Ústava SR hovorí v čl. 1 ods. 1 v prvej vete. Otázniky nad eventuálnym nesúladom s princípmi demokracie a právneho štátu vyvoláva nielen prijatie, ale aj obsah ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. Z obsahovej stránky v ňom totiž možno nájsť aj odchýlku od princípu rovnosti, ktorá je integrálnou súčasťou princípu právneho štátu, keďže sa nevzťahuje na všetky osoby v rovnakej situácii. Konkrétne sa nevzťahuje na poslancov obecných zastupiteľstiev, pokým na poslancov mestských zastupiteľstiev a zastupiteľstiev mestských častí Bratislavy a Košíc áno.
Predmetný ústavný zákon zároveň novelizuje Ústavu SR, ale iba nepriamo. Obsahuje mnoho článkov, ktoré dopĺňajú Ústavu SR, no priamo sa nepremietajú do jej textu. Na druhej strane obsahuje priveľmi podrobnú úpravu, ktorá svojím charakterom patrí skôr do obsahu "obyčajných", teda nie ústavných zákonov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že obsahuje veľmi netypickú súčasť ústavného zákona a tou sú prílohy v podobe formulárov potrebných pre podanie písomných oznámení, tzv. "majetkových priznaní" podľa čl. 7 ods. 1 a 6 a čl. 8 ods. 5 a 6 Ústavy SR. Je to vskutku ku
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
