Analýza súčasti zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD., hlavný štátny radca, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Na úvod príspevku považujem za potrebné uviesť podstatné myšlienkové línie, ktoré sú dôležité pre jeho správne pochopenie.

V súvislosti s decentralizáciou verejnej správy treba konštatovať, že ide o poslednú systémovú zmenu fungovania verejnej správy, ktorá prebieha a predstavuje komplikovaný proces presunu jednotlivých kompetenčných okruhov zo štátnej správy, predovšetkým miestnej štátnej správy smerom k samospráve. V súvislosti s týmto reformným procesom došlo k vzniku určitých problémov, ktoré sú do istej miery poznateľné, ako je napríklad nedostatočná funkčnosť deľby kompetenčných okruhov, nejasnosti v deľbe práce, nedostatočná liberalizácia právnych noriem, nedostatočná prepojenosť súčastí správy, problémy so vzdelávaním jednotlivých zamestnancov samosprávy či nesystémovosť financovania samosprávy.

Cieľom každej spoločnosti ale musí byť snaha o eliminovanie uvedených problémových okruhov. Aj napriek veľkému počtu možných riešení týchto problémov decentralizácie verejnej správy zastávam názor, že ako všeobecne akceptovateľný sa javí model zriaďovania spoločných obecných úradov. Spoločné obecné úrady predstavujú konkrétny model spolupráce viacerých obcí v záujme výkonu delegovaných kompetenčných okruhov. Problémovým sa môže javiť fakt, že spoločné obecné úrady nemajú vlastnú právnu subjektivitu, a preto podpisové právo musí ostať na základe dohody starostovi obce, na ktorom sa zhodli ostatní účastníci zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, teda jednotlivé obce.

S priebehom procesu decentralizácie verejnej správy sa totiž ukázalo, že jednotlivé kompetenčné okruhy, ako sú napríklad správa školstva, kultúry alebo zdravotníctva spôsobujú predovšetkým malým obciam problémy. Postavenie starostu obce ako výhradného administratívnoprávneho orgánu v praxi môže spôsobiť problémy, predovšetkým v prípade jeho dlhodobej absencie.

Malé obce neboli pripravené na výkon delegovaných kompetencií ani personálne, ani materiálno-technicky, a preto je vhodným variantom spojiť sa s inými obcami za účelom racionalizácie výkonu delegovaných kompetenčných okruhov. Variant je výhodný aj z pohľadu zachovania právnej subjektivity obcí podieľajúcich sa na činnosti spoločného obecného úradu, pričom pri variante zlúčenia obcí alebo pri združení obcí je tento element eliminovaný.

Pri uplatňovaní inštitútu spoločného obecného úradu sa v praktickej rovine vyskytli problémy, napríklad s chápaním jednotlivých obsahových súčastí zmluvy, pričom zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení) ich konkrétne nepopisuje.

Podstatným cieľovým určením tohto príspevku je preto poskytnutie vlastného analytického prístupu k problematike jednotlivých obsahových súčastí zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.

Spoločný obecný úrad predstavuje „najvoľnejšiu" formu medzi obecnej spolupráce. Prostredníctvom jeho založenia nedochádza k zániku jednotlivých obcí a nevytvára sa ani právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou. Zákon o obecnom zriadení si vyžaduje písomnú formu (ďalej len „zmluva o SOcÚ"), ktorou sa zriaďuje spoločný obecný úrad. Zmluvu o SOcÚ treba chápať v kontexte rozhodovacích procesov prebiehajúcich v riadiacej a organizátorskej činnosti.

Rozhodovacie procesy predstavujú procesnú činnosť, prostredníctvom ktorej inštitúcie verejnej správy realizujú svoje rozsiahle riadiace a organizátorské úlohy.

V súvislosti so zmluvou o SOcÚ zákon o obecnom zriadení rozoznáva materiálnoprávne a formálno-právne determinanty tejto zmluvy. Kým hmotnoprávne determinanty sa týkajú obsahu zmluvy o SOcÚ, formálno-právne determinanty sa týkajú procesu jej uzavierania.

Materiálnoprávne determinanty zmluvy o SOcÚ sú predmetom § 20a ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení.

Formálno-právne determinanty zmluvy o SOcÚ sú podobné ako pri procese združovania obcí a sú to tieto: