V nedávnom období zarezonovala svetovými médiami správa o tom, že Čínska ľudová republika od začiatku roka 2021 úplne zakáže import odpadov zo zahraničia. Čína postupne od roku 2010 čoraz viac implementuje prísnejšie politiky v oblasti dovozu odpadu. Za medzník v prijímaní uvedených administratívnych nástrojov možno považovať rok 2013. V tomto období sa narušil vzťah medzi Čínou ako primárnym dovozcom a exportérmi plastového odpadu. Impulzom vyhrocujúcim uvedené vzťahy bolo dočasné obmedzenie dovozu odpadu, ktoré vyžadovalo podstatne menšiu mieru znečistenia.
Odborná verejnosť nazýva predmetnú politiku
"Zelený plot"
alebo
"Green Fence"
a jej podstata zdôrazňovala krehkosť globálnej závislosti od jedného dovozcu odpadov. Cieľom uvedenej kampane bolo zvýšiť kvalitu plastového odpadu, ktorý Čína prijíma, a zároveň znížiť nelegálne zahraničné pašovanie a obchodovanie s odpadom označované ako neformálny tok odpadov. Aj keď údaje Európskej únie odhadujú, že neformálne toky odpadov predstavujú asi zlomok importovaných odpadov, politika
Zeleného plotu
uspela vo svojich cieľoch. Išlo však o dočasný nástroj a Čína v roku 2017 oznámila novú dovoznú politiku, ktorá trvalo zakazuje dovoz priemyselného plastového odpadu. Globálne exportno-importné vzťahy odpadového hospodárstva začali naberať na svojej intenzite približne v roku 1993. Monitoring dovozu odpadov v Číne prebieha približne od roku 1992. Odhaduje sa, že v roku 2016 bola asi polovica všetkého plastového odpadu určeného na recykláciu vyvezená zo 123 krajín, pričom Čína z uvedeného objemu prijala približne 52 % odpadov zo 43 rôznych krajín, a to predovšetkým cestou Hong Kongu, ktorý slúži ako vstupný prístav na čínsky vnútorný trh. [1]
Čína teda od začiatku budúceho roka zakáže všetok import odpadu zo zahraničia vrátane recyklovateľných materiálov. Týmto krokom vyvrcholí takmer trojročný proces, počas ktorého uvedená ázijská krajina postupne zabraňovala Západu dovážať obrovské množstva odpadu, často aj nebezpečného. Prijatie uvedených opatrení zdôraznili čínske ministerstvá životného prostredia a obchodu, ako aj Národná komisia pre rozvoj a reformy a colná správa. Podstata uvedených opatrení spočíva v skutočnosti, že čínske ministerstvo ekológie a životného prostredia už nebude vydávať dovozné licencie na pevný odpad. Uvedený stav bol dlhodobo neudržateľný aj z dôvodu nižších prevádzkových nákladov na spracovanie odpadov v Číne. Nešlo pri tom len o bežný odpad z domácností či priemyslu, ale aj o toxický odpad. Hlavnými príjemcami tohto odpadu boli dlhodobo Čína, India, ale aj ďalšie východoázijské či dokonca africké krajiny. [2]
Bazilejský dohovor o pohybe odpadov cez štátne hranice
Treba však povedať, že v optike medzinárodného práva verejného ide zo strany Číny o aplikovateľný nástroj. Relevantnou zmluvou v tejto oblasti je
Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez štátne hranice a ich zneškodňovaní z roku 1989
(ďalej len "Bazilejský dohovor"). Predmetná zmluva predstavuje komplexnú globálnu environmentálnu dohodu o nebezpečných odpadoch a iných odpadoch. Jej cieľom je chrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami, ktoré vznikajú z tvorby nebezpečných odpadov a iných odpadov, z ich pohybov cez štátne hranice a z nakladania s nimi. Bazilejský dohovor upravuje pohyby nebezpečných odpadov a iných odpadov cez štátne hranice a vyjadruje požiadavku, aby strany dohovoru zabezpečili, že budú s týmito odpadmi nakladať a zneškodňovať ich spôsobom
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
