Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov v členských štátoch EÚ – preskúmanie zo strany Európskej komisie (2.)

Vznik komunálneho odpadu na Slovensku zostal v roku 2020 pod priemerom EÚ (433 kg/rok na obyvateľa v porovnaní s 505 kg/rok na obyvateľa), od roku 2013 (304 kg/rok na obyvateľa) došlo k výraznému nárastu.

Je všeobecne známym faktom, aké množstvá sa na Slovensku zneškodňujú skládkovaním. V tejto oblasti bol síce zaznamenaný určitý pokles (50% v roku 2020 v porovnaní so 66% v roku 2016), Slovensko však má stále jednu z najvyšších mier v EÚ (priemer EÚ v roku 2020 bol na úrovni 23%), čo potvrdzuje, že efektívne nakladanie s odpadmi zostáva pre Slovensko závažným problémom.

Z Oznámenia možno vyvodiť, že Komisia sleduje stav, vývoj a tendencie v jednotlivých štátoch nielen prostredníctvom oficiálnych štatistík a poskytovaných údajov. O tom, že Komisia sleduje aj médiá a podobne, a tieto informácie analyzuje svedčí aj konštatovanie vo vzťahu k spaľovaniu odpadov. V tomto prípade Komisia skombinovala oficiálne informácie, ako aj mediálne informácie. Komisia vyjadrila obavu, že napriek aktuál­ne nízkej miere spaľovania, ktorá bola približne 8% v roku 2020, existujú obavy, že odpad sa jednoducho presunie zo skládok do spaľovní, pretože v aktualizovanom programe odpadového hospodárstva na roky 2021 - 2025 sa plánuje vytvorenie nových zariadení na energetické zhodnocovanie. Z hľadiska aktuálnej geopolitickej situácie je zaujímavé, že Komisia dáva do pozornosti túto obavu, keď na druhú stranu sa vedú rozsiahle polemiky o využití odpadu ako nosiča energie. Čím sa má znížiť závislosť na fosílnych zdrojoch.

Problematika skládok je v Oznámení rozobratá aj vo vzťahu k nesplneniu povinnosti upravovať odpad primeraným spôsobom pred jeho uložením na skládku. Príslušné skládky nedisponujú dostatočnými zariadeniami na zabezpečenie triedenia rôznych druhov odpadu, čo je na Slovensku všeobecne známy fakt. Rovnako vo vzťahu k skládkam je druhou všeobecne známou problematickou oblasťou nedostatočné schválenie plánov úprav skládok, ktoré začali svoju prevádzku pred rokom 2004.

Legislatívny rámec pre triedený zber biologického odpadu je považovaný za zlepšený, a to vďaka zmene právnych predpisov. Existujú stále platné výnimky, ale len do konca roku 2022, a to z dôvodu nedostatočnej infraštruktúry.

Za nedostatočné je považované nízke zavedenie systémov množstevného zberu. Systém množstvového zberu nebol od správy o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2017 rozšírený a v každom prípade bola úroveň jeho využívania nízka. S cieľom zvýšiť mieru opätovného používania a recyklácie by sa malo zvážiť kombinovanie množstvového zberu so zvýšením dane zo skládkovania.

Dôležitým konštatovaním zo strany Komisie je aj poukázanie na problém veľkého počtu obcí. Táto téma sa často komunikuje na odborných konferenciách, avšak bez reálneho výsledku. Komisia špecificky konštatuje, že veľmi vysoký počet obcí (približne 3 000) spôsobuje roztrieštenosť, neefektívnosť a chýbajúce úspory z rozsahu pri zbere a spracovaní odpadu.

Investície do recyklácie na Slovensku sú nedostatočné a pre dosiahnutie cieľov bude musieť vyvinúť ešte viac úsilia, aby splnilo ciele recyklácie stanovené pre nasledujúce obdobia. V správe včasného varovania, ktorú vydala Komisia [13], bolo Slovensko uvedené ako jedna z krajín, ktorým hrozí riziko, že nesplnia cieľ EÚ do roku 2020, ktorým je 50% recyklácia komunálneho odpadu. V správe sú vymenované kľúčové prioritné opatrenia, ktoré by Slovensko malo prijať na odstránenie nedostatkov vo vykonávaní. Komisia v súčasnosti dokončuje analýzu pokroku pri plnení odporúčaní zo správ včasného varovania z roku 2018 a pokroku pri dosahovaní cieľov recyklácie odpadu do roku 2025. Správa bude predložená koncom roka 2022 a posúdi sa v nej dosiaľ dosiahnutý pokrok.