Skúmanie výhod a výziev uhoľných elektrární v kontexte jadrovej energetickej transformácie

Spaľovanie fosílnych palív je ešte vo väčšine krajín primárnym zdrojom výroby energie a transformácia energie predstavuje náročnú otázku pre implementáciu programu European Green Deal. Prejavuje sa to prakticky v podiele obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na konečnej spotrebe energie, znižovaní emisií CO₂ v sektore neemisného systému obchodovania (ETS), dátume stiahnutia uhlia z ekonomiky a celkovej energetickej efektívnosti. Krajiny majú rôzne prístupy a úrovne energetickej transformácie. Poľsko je najviac závislé od výroby elektriny z uhlia s najväčším počtom zamestnancov pri ťažbe uhlia a v uhoľných odvetviach. Ostatné krajiny doteraz postavili svoju transformáciu na jadrovú energiu a potenciálne využitie biomasy. Slovensko má spomedzi skúmaných krajín najvyššie percento inštalovanej jadrovej kapacity. [1] Relatívny nárast výroby elektriny z OZE zaznamenávajú vo Švédsku (17,6%), Slovensku (21,7%), Taliansku (25,7%) a Slovinsku (26,9%). [2] Je pozoruhodné, že Švédsko, Rakúsko a Lotyšsko sa v roku 2021 ukázali ako prominentné štáty s významným podielom obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny. Táto skutočnosť naznačuje, že krajiny, ktoré už dosiahli vysoký podiel obnoviteľných zdrojov energie vo svojom energetickom mixe, tak ich výroba elektriny zaznamenala pomalší pokrok v zavádzaní ďalších OZE. Na rozdiel od toho Dánsko, Portugalsko a Chorvátsko preukázali pôvodne vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výrobe elektriny a výrazný pokrok v postupnom zvyšovaní tohto podielu.

Autori Michalak a Wolniak [3] vypracovali štúdiu, kde skúmali štatistickú významnosť medzi inovačným indexom ekonomiky a podielom obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. Pri analýze korelácií medzi rôznymi typmi obnoviteľnej energie (vodná, veterná, slnečná a bioenergia, atď.) možno pozorovať rozdiely v korelačných koeficientoch.

V literatúre možno nájsť niekoľko štúdií, ktoré skúmajú úlohu jadrovej energie vo vzťahu k ekonomike a produkcii emisií. Ekonomický rast jadrovej energie v 13 krajinách OECD skúmali tiež Ozcan a Ari [4]. Ich zistenia podporujú hypotézu spätnej väzby, t.j. spotreba jadrovej energie a ekonomický rast sa navzájom ovplyvňujú a dopĺňajú v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. V 6 z 13 krajín jadrová energia z dlhodobého hľadiska pozitívne a výrazne ovplyvnila reálny HDP. Túto analýzu doplnili Gozgor a kol. [5], ktorí poskytli dôkazy, že spotreba neobnoviteľnej aj obnoviteľnej energie v krajinách OECD pozitívne súvisí s vyššou mierou ekonomického rastu.