Recyklácia plastového odpadu

Rozklad plastov v prírode trvá stovky rokov. Aj z uvedeného dôvodu sú plasty veľkým problémom, o ktorom sa v odpadovom hospodárstve hovorí asi najviac. Odborná verejnosť však zdôrazňuje, že plasty sa oplatí triediť. Pomocou recyklácie možno plastový odpad spracovať a upraviť tak, aby ho bolo možné použiť na produkciu nového výrobku. Recyklácia plastov sa stáva efektívnejšou aj preto, že znižuje spotrebu fosílnych palív, šetrí energiu a zároveň aj emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov. Počas procesu recyklácie sa zozbierané plasty pretriedia, umyjú a následne rozdrvia na drobné častice. Plastový granulát treba pretestovať na základe rôznych kritérií a určiť mu kvalitu, na základe ktorej sa rozhodne, aké produkty sa z plastu ďalej vyrobia. Na druhej strane však podľa niektorých názorov recyklácia ako taká je síce v súčasnosti najlepším spôsobom likvidácie odpadu. Nie je však až taká efektívna, ako by sme mohli predpokladať a má aj svoje úskalia. [1]

V minulom roku prezentovala organizácia Greenpeace správu o stave recyklácie plastov v USA. Podľa uvedeného dokumentu drvivá väčšina plastov, ktoré ľudia používajú a v mnohých prípadoch ich dávajú do recyklačných nádob, smeruje na skládky. Údaje uvedeného prieskumu odhalili, že množstvo plastov skutočne premenených na nové veci kleslo na nové minimá okolo 5%. V USA sa očakáva, že predmetné číslo bude naďalej klesať. Uvedený stav spôsobuje zvýšený tlak na produkciu nových plastov. Skôr spomenutá správa analyzovala podiel recyklovaných materiálov v predmetoch vyhodených do recyklačných nádob. Zistenie boli prekvapujúce, pretože ani obaly z nealkoholických nápojov nespĺňali požiadavku minimálneho podielu recyklovaných materiálov v rozsahu aspoň 30%. Jednoducho povedané, hospodársky prístup USA k plastom je taký, že ekonomika produkuje viac plastov, než ich recykluje. Odhady naznačujú, že priemysel USA do roku 2050 strojnásobí produkciu plastových materiálov. [3]

Príkladom spotreby plastových materiálov v globálnej ekonomike môžu byť zmršťovacie fólie, ktoré slúžia na obaľovanie spotrebného tovaru. Globálny trh so zmršťovacími baliacimi fóliami predstavoval v roku 2020 objem približne 2,63 milióna ton. V regionálnom meradle možno zhodnotiť, že v Európe sa spotrebovala asi 1/3 uvedeného množstva. Štandardne sa Európa považuje za vyspelý trh s plastovými materiálmi. Napriek uvedenej skutočnosti však v uvedenom regióne rástla ročná spotreba uvedeného plastu približne o 1,3%. Ázia použila asi 629 000 ton predmetnej fólie a zaznamenala ročný nárast spotreby o 6,8%, na ktorom sa v prevažnej miere podieľalo predovšetkým hospodárstvo Číny. Ekonomika uvedenej krajina sa sústredila na nahrádzanie obalových kartónov zmršťovacími fóliami a relevantný podiel na trh spotrebu reprezentovali predovšetkým maloobchodné značky. Severná Amerika spotrebovala asi 463 000 ton uvedeného plastu, čo predstavovalo medziročný rast o 2%. Dopyt v uvedenom regióne sa zameral najmä na viazané fólie. Latinská Amerika spotrebovala asi 386 000 ton, t.j. spotreba vzrástla o 2,3%. Uvedené údaje môžu byť previazané aj s rozvojom pandémie ochorenia ­COVID-19, ktorá zvýšila tlak na obalové materiály. Ekonomiky jednotlivých krajín preto vyvíjajú tlak na zvyšovanie spotreby uvedených plastov najmä v oblasti potravinárskeho priemyslu. Štandardne sa uvedenými fóliami zabezpečujú PET fľaše obsahujúce nealkoholické nápoje. [5]

Globálna prax odpadového hospodárstva nám naznačuje, že plasty sú bohužiaľ jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov a najviac zaťažujú životné prostredie, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Nie všetky plasty sú preto recyklovateľné. Uvedený faktor je príčinou častej mylnej predstavy spotrebiteľov, že ak poctivo triedia každý kúsok plastu, vznikne z neho ďalší nový výrobok, ktorý sa k nim možno raz vráti v inej podobe. Bohužiaľ, nie je to celkom pravda. Spomedzi siedmich rôznych označení plastov sú iba tri vhodné na recykláciu. Plasty možno zrecyklovať len na produkt s nižšou kvalitou. Plastová fľaša alebo taška už pravdepodobne nikdy nebude mať tú istú formu. Materiál je rozdrvený na granulát a ten sa použije ako polyesterová vypchávka do bundy alebo do plastovej stoličky či plastového plotu. Možností na ďalšie použitie je veľa. Negatívum je však to, že recyklačné vlastnosti plastov sa s každým použitím znižujú. Plast zo stoličky alebo plotu bude mať už ako rozdrvený materiál veľmi nízke alebo žiadne využitie. Na konci cesty (prúdu tohto odpadu) bude plast nepoužiteľný a skončí na skládke. [1]

Nedávne prepočty naznačujú, že ľudstvo vyprodukuje ročne zhruba 300 miliónov ton plastového odpadu. Veľká časť sa voľne vyhodí do prírody, na neriadenú skládku či nekontrolovane spáli. Časť predmetného odpadu končí na regulovaných skládkach odpadu. Menšia časť sa premieňa na elektrinu alebo teplo. Recykluje sa zhruba 10% všetkých plastov vo sv