Odpady, obehové biohospodárstvo a pôda

Bioekonomika a obehovosť sa stali módnym trendom, priniesli množstvo agend, stratégií a plánov, tiež nové riešenia, produkty, a s nimi otázky: sú naozaj inovatívne, udržateľné a ekonomické? Ako smerovať hospodárstvo k cirkularite namiesto zacyklenosti? Je zjavné, že konvergencia vedeckých disciplín, technológií a sektorov s cieľom vytvárať udržateľné a inovatívne riešenia na báze biologických zdrojov prináša príležitosti aj úskalia. Ak chceme naozaj hospodáriť cirkulárne a z kruhového diagramu obehovej ekonomiky spraviť realitu, potrebujeme nutne zohľadniť aj pôdu a jej zdravie úzko spojené s kapacitou fotosyntézy a rastu biomasy, vďaka ktorej užívame mnohé produkčné aj ekologické služby pôdy. Väčšina odborníkov aj laikov si pritom myslí, že zdravie pôdy sa týka hlavne poľnohospodárov a prehliada, čo pre pôdu môže spraviť každý jednotlivec cez nákupné rozhodnutia, svoje správanie, rozhodnutia doma aj v práci, vo výuke alebo spôsobom, akým nakladáme s odpadmi a kompostujeme.

V tomto kontexte chcem ďalej predstaviť:

Oba prieskumy realizovalo v rámci projektu a programu , ktorý financuje . K prieskumu obhospodarovania pôdy sa pridal z konzorcia ôsmych výskumných partnerov pod vedením holandského aj turecký ústav , ktorý identický prieskum realizoval s 80 olivovými farmármi. Primárnym výstupom projektu , v rámci ktorého prebehol aj kompostovací experiment s rôznymi vstupnými materiálmi vrátane digestátu, vzorkovanie mikroplastov v komposte, tvorba databázy a modelovanie, budú odporúčania pre európsku politiku.

Edukačné videá pripravilo občianske združenie a registrovaný sociálny podnik v rámci projektu s podporou . Ich cieľom je lepšie porozumenie aspektov biocirkularity, ktoré môžu školy a aj ich zriaďovatelia využiť nielen v rámci výuky, ale aj ako povzbudenie škôl do účasti na lokálnom kolobehu biohospodárstva. Hlavným zámerom bolo predstaviť nielen problém, ale hlavne riešenia biocirkularity jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom.

Koncepčný základ oboch prieskumov (obrázok 1) vychádza z dôležitosti návratu biologicky rozložiteľných materiálov vo forme "potravy pre pôdu" vhodnej z hľadiska množstva a kvality. Bežne sa venujeme tomu, koľko akých surovín má hospodárstvo z poľnohospodárstva a pôdy, ale potom rovnakou mierou nesledujeme, koľko akých surovín hospodárstvo do poľnohospodárstva a pôdy vracia. Prekvapivo veľa štúdií toky biomasy na pôdu vynecháva [2], pri známych tokoch v súčasnosti nerozlišujeme kvalitatívne vlastnosti pre odlíšenie biomasy s negatívnym, neutrálnym a pozitívnym dopadom na biologické zdravie pôdy.