Odpad ako stavebný materiál

Stavebný odpad tvorí veľkú časť vytvoreného celkového objemu odpadov. Podiel výkopovej zeminy, kameniva, betónu, tehál či keramiky sa v súčasnosti v globálnom meradle odhaduje na zhruba 40%. Tento materiál končí na skládkach a často aj mimo nich. Odborná verejnosť poukazuje na skutočnosť, že pritom ide spravidla o dobre využiteľnú surovinu pre ďalšie produkty v stavebníctve. Ekonomická realita zároveň naznačuje, že ceny komodít a tovarov naďalej rastú a výnimkou nie je ani sektor výstavby. Je a bude väčší nedostatok stavebných materiálov, ktoré budú zároveň drahšie. Recyklácia sa preto zároveň ukazuje ako ekonomická výhoda. Pri niektorých materiáloch sú recyklácia a opätovné využívanie vítané, pri iných to však ešte nejde. Stavebné technológie zatiaľ nie sú rozvinuté do tej miery, aby sa v plnej miere mohli používať iba recyklovateľné materiály. Napríklad mostné konštrukcie vyžadujú aj používanie primárnych surovín. Podobne je tomu tak aj pri skeletoch budov či povrchoch ciest. Predpokladá sa, že budovy budú v budúcnosti nielen energeticky pasívne, ale aj aktívne generovať energie. Trendom je aj znižovanie množstva vytváraného odpadu pri výstavbe či nahrádzanie primárnych surovín recyklovanými stavebnými materiálmi. Ide však o dlhodobý proces. Je však súčasne možné, že v priebehu 15 až 20 rokov sa stavby budú stavať výhradne z recyklovaných materiálov. Mnohé v súčasnosti používané produkty spaľovania už nebudú k dispozícii a bude treba nájsť technické riešenia, ako ich nahradiť. Stavbári sa aj preto musia pripraviť na to, že slinok aj troska z vysokých pecí, ktoré sa používajú pri výrobe cementu, sa budú nahradzovať. Zmeny pri výrobe cementu zasiahnu aj ostatné stavebné materiály. [1]

Odpadové materiály sú veľkým environmentálnym problémom, ktorý predstavuje hrozbu pre životné prostredie. Je dôležité opätovne použiť spomenuté materiály a minimalizovať ich vznik. Odpad možno využiť v stavebníctve dvoma spôsobmi, t.j. opätovným použitím komponentov a recykláciou, čiže spracovaním odpadu na suroviny používané pri výrobe stavebných materiálov. [2] Pôvod stavebného a demolačného odpadu pochádza prevažne z výstavby a demolácie budov a infraštruktúry. Jeho vznik spôsobujú taktiež obnovy a rekonštrukcie existujúcich budov a stavieb. Obdobne výstavba nových budov a stavieb a výroba stavebných materiálov prispieva k tvorbe stavebného odpadu. Sektor výstavby a rozvoja zahŕňa predovšetkým realizáciu stavebných zámerov v podobe budov určených na bývanie a polyfunkčných objektov. Zameriava sa taktiež na údržbu, rekonštrukcie a obnovu budov, ktoré môžu byť zamerané aj na nebytové účely. Spomenutá oblasť hospodárstva ďalej zahŕňa výstavbu infraštruktúry, t.j. výstavbu ciest, dráh, mostov, tunelov, kanálov a inžinierskych sietí. [5]

V priebehu času sa náklady na používanie každodenných stavebných materiálov neustále zvyšujú. Rast cien spôsobuje predovšetkým vysoký dopyt po výstavbe a nedostatok surovín a priestoru. Faktor, ktorý ovplyvňuje zmeny cien, reprezentujú najmä vysoké náklady na energiu. Z hľadiska šetrenia energie a prírodných zdrojov rýchlo rastie záujem o použitie alternatívnych komponentov pre materiály používané v stavebníctve. Z uvedeného dôvodu sú vedeckí a technologickí odborníci v súčasnosti zapojení do mnohých rôznych rozsiahlych výskumov zameraných na vývoj alternatívnych materiálov pre stavebníctvo. Zameriavajú sa primárne na použitie odpadu ako stavebnej suroviny. Spomenuté výskumy však popritom zohľadňujú myšlienku použitia materiálov šetrných k životnému prostrediu a zároveň efektívnych pre stavebný priemysel. [3]

Pravdou je, že stavebná suť a zmiešaný stavebný odpad sú príliš cenné na to, aby skončili na skládkach odpadov. Odborníci na stavebné materiály presadzujú požiadavku triedenia odpadových materiálov, ich následného spracovania a produkcie kvalitných druhotných surovín. Predmetné suroviny môžu byť opätovne použité na rôzne účely vrátane stavebného inžinierstva a záhradníctva. To všetko pomáha vytvárať a uzatvárať recyklačné slučky materiálov a šetriť prírodné zdroje. [4] Aj EÚ smeruje v posledných desaťročiach svoju odpadovú politiku v oblasti stavebného odpadu k masívnej recyklácii. Vyvíja tlak na triedený zber uvedených surovín a taktiež minimalizácie nebezpečných zložiek obsiahnutých v stavebnom odpade. [5]

Európske odhady naznačujú, že stavebný a demolačný odpad tvorí viac ako tretinu všetkého odpadu vyprodukovaného v EÚ. Obsahuje širokú škálu materiálov ako betón, tehly, drevo, sklo, kovy a plasty. Zahŕňa všetok odpad, ktorý vzniká pri výstavbe a demolácii budov a infraštruktúry, ako aj pri plánovaní a údržbe ciest. Niektoré zložky spomenutého odpadu majú vysokú hodnotu z ekonomického, ale aj environmentálneho hľadiska. Naopak, iné komponenty uvedeného od