Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Obaly a ich zmeny v kontexte sprísňujúcej sa legislatívy
Dátum: Rubrika: Na aktuálnu tému
Obaly sú kľúčové pre moderné obehové hospodárstvo, no zároveň predstavujú environmentálnu výzvu. Článok analyzuje dynamiku rozšírenej zodpovednosti výrobcov v EÚ zameriavajúc sa na legislatívne požiadavky, inovácie v obalových materiáloch a harmonizáciu pravidiel na jednotnom trhu. Skúma aktuálne trendy v udržateľnosti, recyklácii a znižovaní obalového odpadu, ako aj nové regulačné opatrenia, ktoré formujú budúcnosť obalového priemyslu.
Obal je výrobok z rôzneho druhu materiálu, ktorého funkcia je tak prezentačná s cieľom upútať a informovať spotrebiteľa, ako aj baliaca, ochranná či na uľahčenie manipulácie s tovarom [1]. Obaly prechádzajú zmenami v závislosti od požiadaviek a návykov spotrebiteľov, klientov, štátov a ich legislatívnych či iných podmienok a zvyklostí, logistiky, od potreby životnosti či dodržania vlastností výrobku. Aj na jednotnom európskom trhu môžu byť, a aj sú, požiadavky na obal rôzne. Jednoduchým príkladom je rozlíšenie zálohovaného obalu v jednotlivých štátoch prostredníctvom špecifických označení až po rozdielne balenie toho istého výrobku na základe napríklad odlišných klimatických podmienok. Typickým predstaviteľom je papierový obal na vajíčka, ktorý je v krajinách s vyššou vlhkosťou nevhodným materiálom.
Čo výrobcov obalov, baličov, plničov, dovozcov či distribútorov spája naprieč Európskou úniou, je rozšírená zodpovednosť výrobcu (ďalej len "RZV"). Môžeme ju chápať ako legislatívne zavedený súhrn povinností a zodpovedností výrobcu obalov počas celého životného cyklu obalu. V súčasnosti môže byť štátmi ponímaná rôzne, avšak postupne dochádza k harmonizácii opatrení a podmienok pre dosiahnutie cieľov obehového hospodárstva. Deje sa to aj z dôvodu, aby výrobca, ktorý vyrába obaly, balí a plní tovar do obalov, dováža obaly a tovary v obaloch vo viacerých štátoch únie (na viacerých trhoch), nebol limitovaný špecifickými požiadavkami jedného štátu nad rámec tých, ktoré bez problémov fungujú v ostatných štátoch. Dobrým príkladom nadpráce sa stalo Francúzsko a jeho povinné označovanie logom "Triman". Svoje špecifické označenia majú aj severské krajiny, Taliansko alebo Španielsko. To znamená - čo štát, to iné označenie a zmätok pre spotrebiteľa, až sa dopracujeme k obalu, ktorý ma súbor obdobných značiek pre označenie rovnakého materiálu, hoci by stačila jedna (obrázok 1).
Obrázok 1 Označenie plastového obalu viacerými národnými typmi označení (Zdroj: vlastné obrázky autorky)
Ak sa k tomu pridá zákaz iných označení na obale ako štátom určených, ktoré by mohli byť pre spotrebiteľa zmätočné, výrobcovi obalov neostáva nič iné, iba dodržať legislatívu alebo pre komplikovanosť jej napĺňania zvážiť, či sa jej na trhu daného štátu oplatí vytrvať. Rovnaký obal rovnakého výrobku avšak s rôznym označením je pre výrobcu obalov/dovozcu bariérou aj na jednotnom európskom trhu. Portugalsko zakázalo symbol čiernobieleho panáčika odhadzujúceho odpad do koša pre obaly (znamená, že obal po použití máme vyhodiť do príslušnej odpadovej nádoby namiesto na zem) používaného naprieč štátmi EÚ vrátane Slovenska (obrázok 2). Pre obaly bol panáčik povinne nahradený príslušným symbolom farebného kontajnera s panáčikom umiestňujúcim odpad do príslušnej zbernej nádoby. Spotrebiteľov majú informovať a pomáhať im so základnými pravidlami triedenia odpadu [2].
vs. 
Obrázok 2 Symbol panáčika odhadzujúceho odpad používaného naprieč štátmi EÚ [3] a portugalské povinné symboly pre označenie obalov, ktoré skončia v triedenom zbere [2]
Ak sa vrátime k podstate RZV, výrobca obalov by mal dbať na efektívnosť vo výrobe - predchádzať vzniku odpadu prostredníctvom optimalizácie procesov, prípadne znovu využitím odrezkov vzniknutých z výroby, minimalizovaním zvyškov a podobne. Obaly v zmysle RZV by mali byť opätovne použiteľné tam, kde to ide a ideálne recyklovateľné, prípadne inak zhodnotiteľné. To ďalej súvisí s informovaním občana o zložení obalov, jeho označenia a možnosťami zabezpečenia nakladania s odpadmi z obalov [1]. V praxi to znamená, že spotrebiteľ má kam po použití obal vyhodiť, keďže výrobca platí triedený zber v mestách a obciach prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcu. Kvalitne vytriedený odpad z obalov pri zdroji (u spotrebiteľa) ešte putuje na triediacu linku, na ktorej sa finálne rozdelia odpady z obalov vhodné na recykláciu a zvyšky vhodné na energetické zhodnotenie, prípadne skládku, ktorá je z hľadiska hierarchie odpadového hospodárstva najhoršou možnosťou. Podstatnou súčasťou RZV je dizajn obalu, aby výrobca v celom životnom cykle predišiel plytvaniu materiálu, zachoval zdroje v obehu čo najdlhšie za spolupráce občana - spotrebiteľa a následne mohol byť obal zrecyklovaný.
Kam sa má v budúcnosti uberať obehové hospodárstvo, nám predostierajú strategické plány EÚ, akými sú napríklad kontroverzná Európska zelená dohoda či Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve. [4, 5] Tie sa následne ako kvantitatívne vyjadrenie týchto povinností vo forme cieľov pretavujú do predpisov vo forme smerníc, nariadení či rozhodnutí. Členské štáty EÚ ich implementujú do národných legislatív ale
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
