Nakladanie s komunálnym odpadom v kontexte klimatických zmien

Klimatické dopady skládok neboli v médiách a verejnosťou donedávna diskutované. Postoj ku klimatickým zmenám bol ovplyvnený predovšetkým priemyslom, hospodárskou produkciou, dopravou a motorizmom. Najmä nemecké súdy riešili v nedávnom období kvalitatívne nevyhovujúci stav ovzdušia v mestách. V nemeckom prostredí zarezonovali najmä súdne rozhodnutia vo vzťahu k mestám Frankfurt a Berlín, ktoré im nariaďovali aktualizovať plány kvality ovzdušia. [1] Súčasná klimatická kríza vyvolala diskusie k príčinám globálneho otepľovania a postupne začína upriamovať pozornosť aj k dopadom skládkovania komunálneho odpadu. Odborná verejnosť poukazuje na skutočnosť, že pri zohľadňovaní všetkých spôsobov nakladania s odpadmi je nevyhnutné brať do úvahy viacero aspektov. Jedným z nich je aj podmienka, aby nedochádzalo k poškodzovaniu iných zložiek životného prostredia. Uvedená podmienka vyplýva z politiky životného prostredia zakotvenej v čl. 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého:

Jedným z hlavných cieľov do budúcnosti - aj v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva - zostáva čo najväčšie odstraňovanie odpadov ukladaním na skládky. Odborná verejnosť preto tvrdí, že je nevyhnutné kombinovať opatrenia, ako sú recyklácia odpadov a ich energetické využitie. Na druhej strane však veda jedným dychom dodáva, že prílišné zameranie na budovanie zariadení na energetické využitie odpadov môže viesť k poškodzovaniu ovzdušia, pričom uvádza príklady zo švédskeho prostredia. [2]

Napriek uvedeným skutočnostiam, skládkovanie odpadov zostáva na "dne" hierarchie odpadového hospodárstva. Právo síce zakotvuje poplatky spojené s prevádzkovaním skládok odpadov, ktoré sú prejavom princípu "znečisťovateľ platí", avšak význam uvedeného princípu v práve životného prostredia treba vnímať aj v kontexte princípu predbežnej opatrnosti a princípu prevencie. [3]

Ak by sme chceli uvedené princípy aplikovať na slovenskú realitu, je otázne, či ich náležitým spôsobom vôbec aplikujeme.

V zmysle princípu prevencie je podstatou ochrany životného prostredia predovšetkým predchádzanie škodám na životnom prostredí. Podľa odbornej literatúry je základnou premisou tohto princípu, že je lepšie vzniku akejkoľvek škody či ujmy predchádzať, ako sa pokúšať následne riešiť jej následky. Princíp prevencie požaduje, aby ochrana životného prostredia bola zabezpečená už vo fáze plánovania, a to na čo najlepšej technickej úrovni. Ak je to možné, jeho cieľom je teda od začiatku vylúčiť zhoršovanie životného prostredia a v prípade vzniku nepriaznivých vplyvov na životné prostredie zabezpečiť ich minimalizovanie. Princíp prevencie je všeobecným právnym princípom pôsobiacim naprieč všetkými odvetviami práva. V práve životného prostredia však zohráva kľúčovú úlohu a možno ho považovať za jeden z nosných princípov, na ktorom uvedená oblasť práva stojí. [4]

Princíp predbežnej opatrnosti zakotvuje v slovenských podmienkach § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v z. n. p. (ďalej len "zákon o životnom prostredí"), podľa ktorého:

Princíp predbežnej opatrnosti patrí rovnako ako princíp prevencie medzi "novšie" a "modernejšie" spomedzi princípov práva životného prostredia. Podstatou princípu predbežnej opatrnosti je teda povinno