Minimálne sadzby na triedený zber a zhodnotenie odpadov z hľadiska práva Európskej únie a Ústavy Slovenskej republiky (2.)

Podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú zakázané akékoľvek dohody medzi podnikmi, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny. Takéto dohody sú automaticky neplatné.

Uvedený článok je síce formulovaný tak, že sa týka iba dohôd medzi súkromnými podnikmi a nie zákonom určených cien, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ však Zmluva o fungovaní Európskej únie ustanovuje taktiež povinnosť členským štátom, aby neprijímali také opatrenia, ktoré by mohli znemožniť naplnenie požiadavky ustanovenej v článku 101. [7]

V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ konštatoval, že v prípade, ak určitý podnik koná v rozpore s článkom 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom toto konanie je vyžadované alebo umožňované vnútroštátnym poriadkom, ktoré legalizuje alebo vynucuje účinky takéhoto konania, a to konkrétne vzhľadom na fixne stanovené ceny alebo deľbu trhu, národný protimonopolný úrad, ktorého úlohou je dohľad nad dodržiavaním článku 101 ods. 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, má povinnosť neaplikovať príslušnú vnútroštátnu legislatívu. [8]

Podľa nášho názoru však v danom prípade nie je daná judikatúra Súdneho dvora EÚ aplikovateľná, pretože sa týka situácie, keď vnútroštátny právny poriadok vytvorí podmienky na uzatváranie dohôd o cenách medzi súkromnými podnikmi a nie situáciu, keď priamo právny poriadok ustanoví minimálne ceny.

Potenciálne vzniká otázka, či stanovenie minimálnych sadzieb nemôže predstavovať poskytnutie štátnej pomoci v prospech zberových spoločností podľa čl. 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V prípade, ak je štátna pomoc v rozpore s právom EÚ, musí byť vrátená. Uvedené by prichádzalo do úvahy, ak by minimálne sadzby prevyšovali reálne náklady zberových spoločností vynaložené na zber a zhodnotenie odpadu. Základom na zodpovedanie tejto otázky je však zároveň skutočnosť, či možno považovať za štátnu pomoc aj situáciu, ak platby (štátna pomoc) nie sú poskytované priamo štátom, ale štát len prijal právnu úpravu, na základe ktorej je tretí subjekt povinný platiť inému platby, ktoré nemajú ekonomický základ.

Súdny dvor EÚ sa k tejto otázke vyjadril vo veľmi podobnom prípade ohľadom systému zberu textilu, v rámci ktorého rozhodol, že nie je zakázané, pokiaľ štát nevyplatí peniaze sám, ale iba zaviaže súkromné subjekty (v tomto prípade podobné subjekty ako OZV), aby vyplácali inej spoločnosti dotácie, ktorých výška je ustanovená v povolení. [9] Vzhľadom na uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ by úprava minimálnych sadzieb nemala predstavovať štátnu pomoc v prospech zberových spoločností.