Manažérstvo zberu odpadov (2.)

V jednotlivých krajinách EÚ je odlišná nielen úroveň zhodnocovania či skládkovania, ale aj spaľovania KO. Množstvo spáleného KO závisí od vytvorených podmienok na túto činnosť, a to tak technologických, ako aj legislatívnych.

Na jednej strane máme skupinu krajín, kde je zakázané alebo obmedzované spaľovanie KO, ako sú Malta, Portugalsko, Cyprus, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko či Rumunsko. Na druhej strane sú krajiny, kde je naopak zakázané alebo obmedzené skládkovanie odpadu vhodného na spálenie ako je Dánsko, Fínsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Švédsko či iné.

To sa prejavilo aj na vyššej úrovni spaľovania KO v týchto krajinách, či už v absolútnom, alebo relatívnom vyjadrení.

Energetické zhodnocovanie KO je vo veľkej miere využívané v severských krajinách ako Fínsko, Švédsko alebo Dánsko. Všetky uvedené štáty majú úroveň nad 50 % energetického zhodnocovania KO. Tento spôsob nakladania s KO sa vôbec nevyužíva v krajinách EÚ ako Chorvátsko a Malta či v minimálnej miere v Lotyšsku a Bulharsku. Slovensko energeticky zhodnocovalo KO v roku 2018 na úrovni necelých 7 %. [6] Táto hodnota je výrazne podpriemerná voči krajinám EÚ (28 %).

Najväčším producentom antropogénnych emisií CO2 (cca 80 %) je práve energetika. Zosúladenie vzťahov energetiky a biosféry je preto v súčasnosti jednou z najzávažnejších strategických úloh riešenia globálnych environmentálnych problémov. Z vyššie uvedených dôvodov aj rozvoj energetiky musí byť založený na princípe udržateľného rozvoja.

Biomasa pri spaľovaní uvoľňuje do ovzdušia menej škodlivých emisií. Práve tento aspekt vedie k tvorbe takých palív, ktoré by obsahovali len biomasu. Na Slovensku sa zavádza výroba brikiet a peliet určených na spaľovanie. [13] Pričom na výrobu týchto palív môžu byť využité aj vhodné odpady.

Spaľovanie KO patrí medzi progresívne metódy zneškodňovania odpadov. Vyznačuje sa mnohými výhodami, ku ktorým patrí predovšetkým významné zníženie objemu odpadov. Spaľovanie je termický proces, ktorým sa znižuje objem odpadu a uvoľňuje sa v ňom viazaná energia. Väčšina chemických a biologických látok sa rozkladá a prechádza na relatívne menej škodlivé látky v popolčeku a v spalinách. Pri spaľovaní (za podpory stabilizačného a prídavného paliva) dochádza k oxidácii tuhých a kvapalných odpadov obsahujúcich uhlík na oxid uhličitý, vodu a popol. Ďalšie chemické látky v procese spaľovania môžu produkovať škodlivé emisie, ktoré treba odlučovať alebo tieto nebezpečné odpady pred spaľovaním vytriediť. Prakticky všetky výstupy zo spaľovne (plynné emisie, popolček, škvara, popol) treba kontrolovať z hľadiska možných účinkov na životné prostredie.

Spaľovanie odpadov má svoje výhody aj nevýhody. K výhodám spaľovania odpadov môžeme zaradiť:

Nevýhody spaľovania odpadov:

Pre niektoré odpadové technológie, najmä odpady zo zdravotníckych zariadení alebo odpady z chemického priemyslu, je spaľovanie v podstate jediným spôsobom ich zneškodňovania. Priaznivým aspektom tejto metódy je vznik tepla uvoľneného pri spaľovaní odpadov alebo jeho premena na inú formu energie na priemyselné alebo verejné využitie.

Spaľovacie technológie môžu byť aplikované na rôzne druhy odpadov, či už na komunálne, priemyselné, poľnohospodárske, alebo iné ostatné a nebezpečné odpady. Väčšiu časť odpadov môžeme považovať za menej hodnotné palivá a ich spaľovanie sa stretáva s problémami, ktoré vyplývajú z nehomogenity a z