Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Lepšia metodika môže zreálniť recyklačné poplatky

Dátum: Rubrika: Na aktuálnu tému

Výška recyklačných poplatkov za obaly je téma, ktorá už dlhšie zamestnáva či traumatizuje zodpovedných výrobcov, používateľov dotknutých obalov, ich združenia, organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“), zberové spoločnosti i Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP“). Posledné návrhy rezortu na výrazné zvýšenie recyklačných poplatkov vyvolali búrlivú diskusiu. Podnikatelia považujú navrhované zvyšovanie poplatkov za likvidačné. Naopak, rezort ich považuje za mierne a v porovnaní so zahraničím ešte nízke. Navýšenie poplatkov zdôvodňuje rezort i tým, že v systéme odpadového hospodárstva je málo peňazí a vyššie poplatky majú schodok znížiť. Žiaľ, MŽP nikde neuvádza, ako sa k výške poplatkov za jednotlivé obaly dopracovalo a aj jemu podriadené inštitúcie vo svojich štúdiách konštatujú, že nemajú podrobnejšie informácie o výskyte odpadov z jednotlivých obalov, o separovanom zbere či ich konci – recyklácii.

Predmetom tohto príspevku však nie je polemika o tom, či poplatky sú alebo nie sú adekvátne či vysoké. Príspevok predostiera názor/návrh, ako detailnejším analyzovaním problematiky jednotlivých obalov možno prísť k reálnejším recyklačným poplatkom.
Obaly z plastov
Najvýznamnejšiu skupinu obalov z kvantitatívneho i z kvalitatívneho hľadiska predstavujú obaly z plastov. Je na veľkú škodu veci, že plasty, resp. obaly z nich sa stále posudzujú ako jeden materiál. Keďže v prípade papiera sa rozlišujú kartón a noviny, časopisy (a majú i rozdielne recyklačné poplatky), tak prečo nie je takéto podrobnejšie členenie aj v prípade plastov?
Tak plasty, ako aj obaly z plastov predstavujú širokú skupinu rôznorodých materiálov, s rôznymi vlastnosťami, ale i s rôznymi požiadavkami na recykláciu. To len podporuje názor, že recyklačné poplatky za jednotlivé obaly z plastov by mali byť diferencované. Recyklačné poplatky, ktoré zodpovední výrobcovia odvádzajú OZV, majú podľa zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o odpadoch") pokryť náklady na "cestu obalu, resp. odpadu z neho od kolísky po hrob", t.j. náklady na separovaný zber odpadu, cez jeho triedenie až po jeho recykláciu. Náklady pre rôzne plastové obaly sú však rozdielne. Z návrhu výšky recyklačného poplatku za plasty nie je jasné, či ide o priemernú výšku nákladov, resp. či je to najvyšší náklad.
Aké sú obaly z plastov? Paleta balených výrobkov a druhov obalov je pestrá. Z materiálového hľadiska má majoritné postavenie polyetylén (PE), výrazné postavenie má tiež polyetyléntereftalát (PET). Často sa používa polypropylén (PP) a polystyrén (PS) v rôznych modifikáciách. Výrazný pokles zaznamenalo používanie polyvinylchloridu
(PVC). Menej často používaným materiálom je polyamid (PA). Medzi obaly z plastov treba zaradiť i rôzne kombinované obaly používané hlavne na vákuové balenie trvanlivých potravín. Ide o kombináciu 2 - 3 rôznych plastov, špeciálnych plastov a kopolymérov.
Z výrobkového hľadiska ide o rôzne obaly na báze fólií (PE, PP, PET), nádoby, fľaše, duté obaly (PET, PE), tégliky, krabice (PP, PS, ale i PET), osobitným druhom sú obaly na báze ľahčeného PS (pPS).
Široká paleta používaných plastov i rôznorodosť obalov predpokladá i potrebu rôznych technologických postupov recyklácie. Špecifikum plastov spočíva i v tom, že nie sú vzájomne kompatibilné a výrobky z dvoch rôznych plastov nemožno spolu recyklovať. Výnimkou je len recyklácia zmesových plastových odpadov, napríklad z komunálneho separovaného zberu. Recyklácia každého plastu, resp. výrobkovej skupiny obalov má rôzne vysoké náklady. Najnáročnejšia a najnákladnejšia je recyklácia nápojových PET fliaš, najmä ak sa má recyklovaný odpad opäť použiť pri výrobe fliaš. V tomto procese je popri potrebných technologických operáciách (spoločných pre väčšinu ostatných plastových obalov) - triedení, drvení alebo mletí a aglomerácii, resp. regranulácii zaradiť i pranie drviny, depolymerizáciu a následnú granuláciu, čo výrazne zvyšuje náklady na recykláciu.
Nižšie náklady sú pri recyklácii PE fólie a fóliových materiálov (vreciek, tašiek a podobne), kde často stačí odpad len pretriediť, pomlieť a aglomerovať. Pri recyklácii "tvrdých" obalov (tégliky, krabice, prepravky, duté nádoby, fľaše) sa odpad po pretriedení musí podrviť a následne regranulovať, pričom platí, že každý materiál (plast) sa recykluje samostatne. Lacnejšia možnosť recyklácie čistého jednodruhového odpadu je vynechanie regranulácie a priame spracovanie drviny. Spracovanie zmesového plastového odpadu, napríklad z komunálneho zberu, vyžaduje okrem podrvenia "tvrdého" podielu i pomletie a aglomeráciu "mäkkého" fóliového podielu. Aj preto sú náklady na recykláciu zmesového plastového odpadu vyššie než pri recyklácii jednodruhového odpadu.
Náklady na recykláciu obalov z ľahčeného PS sú v porovnaní s recykláciou ostatných plastových obalov najnižšie a podrvený odpad sa pridáva k primárnemu materiálu pri výrobe nových obalov, resp. tepelne izolačných výrobkov, dosiek.
Explicitne definovať výšku nákladov na jednotlivé druhy recyklácie plastových ob
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.