Najvýznamnejšiu skupinu obalov z kvantitatívneho i z kvalitatívneho hľadiska predstavujú obaly z plastov. Je na veľkú škodu veci, že plasty, resp. obaly z nich sa stále posudzujú ako jeden materiál. Keďže v prípade papiera sa rozlišujú kartón a noviny, časopisy (a majú i rozdielne recyklačné poplatky), tak prečo nie je takéto podrobnejšie členenie aj v prípade plastov?
Tak plasty, ako aj obaly z plastov predstavujú širokú skupinu rôznorodých materiálov, s rôznymi vlastnosťami, ale i s rôznymi požiadavkami na recykláciu. To len podporuje názor, že recyklačné poplatky za jednotlivé obaly z plastov by mali byť diferencované. Recyklačné poplatky, ktoré zodpovední výrobcovia odvádzajú OZV, majú podľa
zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "
zákon o odpadoch") pokryť náklady na "cestu obalu, resp. odpadu z neho od kolísky po hrob", t.j. náklady na separovaný zber odpadu, cez jeho triedenie až po jeho recykláciu. Náklady pre rôzne plastové obaly sú však rozdielne. Z návrhu výšky recyklačného poplatku za plasty nie je jasné, či ide o priemernú výšku nákladov, resp. či je to najvyšší náklad.
Aké sú obaly z plastov? Paleta balených výrobkov a druhov obalov je pestrá. Z materiálového hľadiska má majoritné postavenie polyetylén (PE), výrazné postavenie má tiež polyetyléntereftalát (PET). Často sa používa polypropylén (PP) a polystyrén (PS) v rôznych modifikáciách. Výrazný pokles zaznamenalo používanie polyvinylchloridu
(PVC). Menej často používaným materiálom je polyamid (PA). Medzi obaly z plastov treba zaradiť i rôzne kombinované obaly používané hlavne na vákuové balenie trvanlivých potravín. Ide o kombináciu 2 - 3 rôznych plastov, špeciálnych plastov a kopolymérov.
Z výrobkového hľadiska ide o rôzne obaly na báze fólií (PE, PP, PET), nádoby, fľaše, duté obaly (PET, PE), tégliky, krabice (PP, PS, ale i PET), osobitným druhom sú obaly na báze ľahčeného PS (pPS).
Široká paleta používaných plastov i rôznorodosť obalov predpokladá i potrebu rôznych technologických postupov recyklácie. Špecifikum plastov spočíva i v tom, že nie sú vzájomne kompatibilné a výrobky z dvoch rôznych plastov nemožno spolu recyklovať. Výnimkou je len recyklácia zmesových plastových odpadov, napríklad z komunálneho separovaného zberu. Recyklácia každého plastu, resp. výrobkovej skupiny obalov má rôzne vysoké náklady. Najnáročnejšia a najnákladnejšia je recyklácia nápojových PET fliaš, najmä ak sa má recyklovaný odpad opäť použiť pri výrobe fliaš. V tomto procese je popri potrebných technologických operáciách (spoločných pre väčšinu ostatných plastových obalov) - triedení, drvení alebo mletí a aglomerácii, resp. regranulácii zaradiť i pranie drviny, depolymerizáciu a následnú granuláciu, čo výrazne zvyšuje náklady na recykláciu.
Nižšie náklady sú pri recyklácii PE fólie a fóliových materiálov (vreciek, tašiek a podobne), kde často stačí odpad len pretriediť, pomlieť a aglomerovať. Pri recyklácii "tvrdých" obalov (tégliky, krabice, prepravky, duté nádoby, fľaše) sa odpad po pretriedení musí podrviť a následne regranulovať, pričom platí, že každý materiál (plast) sa recykluje samostatne. Lacnejšia možnosť recyklácie čistého jednodruhového odpadu je vynechanie regranulácie a priame spracovanie drviny. Spracovanie zmesového plastového odpadu, napríklad z komunálneho zberu, vyžaduje okrem podrvenia "tvrdého" podielu i pomletie a aglomeráciu "mäkkého" fóliového podielu. Aj preto sú náklady na recykláciu zmesového plastového odpadu vyššie než pri recyklácii jednodruhového odpadu.
Náklady na recykláciu obalov z ľahčeného PS sú v porovnaní s recykláciou ostatných plastových obalov najnižšie a podrvený odpad sa pridáva k primárnemu materiálu pri výrobe nových obalov, resp. tepelne izolačných výrobkov, dosiek.
Explicitne definovať výšku nákladov na jednotlivé druhy recyklácie plastových ob
