Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Klimatické účinky nakladania s organickým odpadom
Dátum: Rubrika: Na aktuálnu tému
Príspevok analyzuje účinky, ktoré vytvára organický odpad vo vzťahu ku klimatickej kríze. Zameriava sa predovšetkým na porovnanie nakladania s organickým odpadom v podobe skládkovania odpadov a kompostovania odpadov. V závere sa príspevok zameriava na plytvanie potravinami ako jednu z príčin nadmerného vzniku organických odpadov.
Odpad, ktorý vytvárame, môže mať veľký vplyv na životné prostredie a spôsobiť emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy. Možno ho klasifikovať podľa jeho zloženia. Ide predovšetkým o organický odpad, ktorý je biologického pôvodu. Vytvárajú ho rastliny a potraviny. Ďalším druhom je anorganický odpad, za ktorý možno považovať (čokoľvek, čo nie je organického pôvodu, ako napríklad plasty alebo kovy). Okrem uvedených druhov rozlišujeme tzv. zmesi odpadu, ktoré môžu vytvárať spomenuté odpady a tzv. nebezpečný odpad, ktorým je v podstate čokoľvek s vysoko potenciálne toxickými alebo pre životné prostredie nebezpečnými vlastnosťami. Do uvedenej kategórie zaraďujeme napríklad rozpúšťadlá alebo chemické farbivá. Existuje aj kategória špeciálneho odpadu nazývaná tuhý komunálny odpad, ktorá označuje to, čo v bežnej reči nazývame odpadkami. Spomenutú skupinu vytvára odpad z domácností rôzneho charakteru. Podľa Svetovej banky sa vo svete ročne vyprodukuje 2 010 miliónov ton tuhého komunálneho odpadu. Jeho riadenie a priemyselné spracovanie je jedným z hlavných prispievateľov ku klimatickým zmenám. Odpadové hospodárstvo ovplyvňuje zmenu klímy v dôsledku emisií metánu zo skládok, energetického zhodnocovania odpadu alebo prepravy odpadu na veľké vzdialenosti. Aj keď organická hmota môže vyvolávať dojem neškodného odpadu, a to preto, že mnohí si môžu myslieť, že sa rozkladá a zúrodňuje Zem, v skutočnosti je táto predstava ďaleko od reality. Plytvanie potravinami sa stáva čoraz dôležitejším globálnym problémom kvôli svojim ekonomickým, sociálnym a environmentálnym dôsledkom. [1]
Proces degradácie organického odpadu identifikuje súčasná veda ako významný zdroj emisií, ktorý prispieva k environmentálnym účinkom v regionálnom (eutrofizácia a acidifikácia) a celosvetovom meradle (zmena klímy, ničenie ozónovej vrstvy). Hlavné toky organického odpadu vznikajú v mestských aj priemyselných oblastiach a sú spojené najmä so systémami živočíšnej výroby. Typ úpravy a podmienky, v ktorých sa vykonáva spracovanie organického odpadu, zohrávajú zásadnú úlohu v rozsahu, v akom sa z neho vznikajúce skleníkové plyny produkujú. Trvalo udržateľné nakladanie s organickým odpadom by preto malo zahŕňať postupy, ktoré minimalizujú spomenuté emisie a zároveň zaručia agronomickú hodnotu konečného produktu. [4]
Účinky organického odpadu na klimatické zmeny
V posledných rokoch výrazne pribúdajú množstvá organického odpadu. V dôsledku uvedenej skutočnosti vytvára celosvetová produkcia ročné množstvá organických odpadov v približnom rozsahu 200 miliónov ton. [3]
Keď jedlo skončí v koši, všetka energia (produkovaná z ropy, plynu alebo uhlia) použitá na jeho výrobu a prepravu je v dôsledku jeho odhodenia priamo stratená. Uvedené možno zdôrazniť v kontexte hnojív, pesticídov a iných látok, ktoré sa používajú pri výrobe potravín. Uhlíková stopa produkcie potravín sa tak v dôsledku ich neúčelnej premeny na odpad znásobuje. Rozklad organickej hmoty môže prebiehať v dvoch základných formách, ktorými sú aeróbna digescia (kompostovanie) a anaeróbna digescia (biometanizácia). [1]
Kompostovanie a biometanizácia organického odpadu
Kompostovanie je biologická premena organickej hmoty na produkty známe ako kompost, ktoré sa používajú ako hnojivá. Prebieha za prítomnosti kyslíka a za kontrolovaných podmienok vlhkosti, pH (merania stupňa kyslosti alebo zásaditosti) a teploty. [1] Výhodou kompostovania je, že nám umožňuje získať stabilizované materiály, ktoré minimalizujú environmentálne riziká vyplývajúce z priameho využitia odpadu. Z uvedeného dôvodu preto kompostovanie musí prebiehať v kontrolovaných podmienkach. Správny kompost by sa mal vyvíjať na pevných organických substrátoch. Vnútorná teplota kompostu by mala presahovať 40 °C, pri ktorej sa kompost dezinfikuje. Za uvedených podmienok kompost správnym spôsobom dozrie a dosiahne vnútornú stabilitu. Získaný kompost tak neobsahuje patogény ani rastlinné toxíny a môže sa bezpečne pridávať do pôdy. Vedľajšími produktmi spomenutého procesu sú oxid uhličitý, voda a minerály. Avšak, aj správne vykonávané kompostovanie spôsobuje menšie množstvo skleníkových plynov a vyvoláva určitú kontroverziu, pokiaľ ide o použitie produktu získaného opätovným použitím organického odpadu. Z klimatického hľadiska je však kompos
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
