Greenwashing (2.)

1. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“),
2. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES Text s významom pre EHP.

• mechanizmu spätnej väzby k úvodnému posúdeniu vplyvu,
• verejnej konzultácie online,
• cielených konzultácií s kľúčovými zainteresovanými stranami, ktoré pozostávali z približne 150 hĺbkových rozhovorov s hlavnými skupinami, ktorých sa iniciatíva týka: vnútroštátnymi orgánmi, vnútroštátnymi záujmovými združeniami a záujmovými združeniami z EÚ, ako aj vnútroštátnymi spotrebiteľskými organizáciami a spotrebiteľskými organizáciami z EÚ,
• telefonického opytovania s pomocou počítača uskutočneného na viac ako 100 spoločnostiach,
• online spotrebiteľských prieskumov na takmer 12 000 spotrebiteľoch vo všetkých krajinách EÚ,
• štyroch odborných seminárov s rôznymi zainteresovanými stranami.

a)   Otvorená verejná konzultácia online

      Väčšina respondentov mala za posledné tri roky skúsenosť s neočakávanou poruchou výrobku. Za najproblematickejšie boli označené produkty IKT, po ktorých nasledovali malé domáce spotrebiče, odevy a obuv.

b)   Cielená konzultácia

      Väčšina spotrebiteľských organizácií sa domnievala, že spotrebitelia sú vystavení „zelenému vymývaniu mozgov“ a že sa v určitej miere vyskytuje „predčasné zastarávanie“. Zástupcovia subjektov odvetvia skôr nesúhlasili. Väčšina skupín zainteresovaných strán považovala za problém aj rozšírenie používania značiek udržateľnosti.

c)   Spotrebiteľský prieskum online

      Za hlavnú prekážku, ktorá bráni spotrebiteľom osvojiť si udržateľnejšie správanie, sa považovala „vnímaná vyššia cena za výrobky šetrné k životnému prostrediu“ a za možnosti, ktorými sa najúčinnejšie motivujú spotrebitelia k výberu environmentálne udržateľnejších výrobkov, sa považovali „poskytovanie lepších informácií o životnosti výrobkov“ a „poskytovanie lepších spotrebiteľských informácií o environmentálnej a klimatickej stope počas životného cyklu výrobkov“.

Zmeny smernice 2005/29/ES

Dňa 11. mája 2023 bol návrh smernice schválený Európskym parlamentom v prvom čítaní. Súčasne boli prijaté pozmeňujúce návrhy v celkovom počte 84. Zmeny smernice 2005/29/ES sa týkali aj jej Prílohy I, ktorá obsahuje zoznam obchodným praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé.

V rámci schvaľovania v Európskom parlamente bol pôvodný návrh výrazne doplnený o ďalšie obchodné praktiky, ktoré budú považované za greenwashing. Nižšie je uvedený už kompletný zoznam v aktuálnom znení tak, ako bol schválený Európskym parlamentom. Obsahuje 20 prípadov obchodných praktík, ktoré sa považujú za greenwashing,

Príloha I k smernici 2005/29/ES sa mení takto:

2a. Zobrazenie značky udržateľnosti, ktorá nie je založená na certifikačnom systéme alebo ktorú nezaviedli verejné orgány.

4a. Uvedenie všeobecného environmentálneho tvrdenia, pri ktorom obchodník neposkytuje dôkaz, že v súvislosti s týmto tvrdením boli uznané vynikajúce environmentálne vlastnosti.

4b. Uvedenie tvrdenia týkajúceho sa životného prostredia o celom výrobku alebo činnosti obchodníka, ak sa v skutočnosti týka len určitého aspektu výrobku alebo činnosti obchodníka.

4ba. Tvrdenie, že na základe kompenzácií uhlíka má tovar neutrálny, znížený, kompenzovaný alebo pozitívny vplyv na životné prostredie, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov.

4bb. Uvedenie tvrdenia týkajúceho sa životné