Budeme o rok skládkovať už len upravený odpad?

Potreba riešenia nakladania s komunálnym odpadom sa u nás začala čoraz dôraznejšie objavovať začiatkom 90. rokov minulého storočia. Komunálny odpad narastal spolu so vstupom nových výrobkov, potravín a obalov na náš trh, recyklačné kapacity neexistovali a separovaný zber bol takmer neznámy pojem. Z časti ešte doznieval hromadný zber starého papiera, starého železa a pomaly sa redukovalo i zálohovanie sklenených obalov, až nakoniec zostali zálohované len (niektoré) pivové fľaše. Pamätníci si určite spomínajú na časy, keď sa zálohovali nielen pivové fľaše, ale aj fľaše od vína, sirupov, mlieka a dokonca aj malé fľašky od jogurtov. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa u nás začali "pokusy" o separovaný zber. Ministerstvo životného prostredia SR financovalo niektoré pilotné projekty separovaného zberu. V mnohých prípadoch však išlo len o snahu. Chýbali potrebné recyklačné kapacity a tak snaha občanov, často i motivačne podporená, bola zbytočná, pretože "ich" odpad končil aj tak na skládke, v lepšom prípade v nejakom prázdnom sklade.

Málo čo tak verne kopíruje a reaguje na meniace sa podmienky na potravinových trhoch, na životnú a konzumnú úroveň spoločnosti ako tvorba a zloženie komunálneho odpadu. Začiatkom tisícročia bolo na Slovensku podľa rôznych renomovaných spoločností priemerné zloženie komunálneho odpadu nasledovné [1]:

Biologicky rozložiteľný odpad 38 %

Odpad z papiera         13 %

Odpad zo skla            8 %

Odpad z plastov         10 %

Nebezpečné zložky        1 %

Kovy                     3 %

Ostatné, zvyšok         27 %

V tom čase odpad z papiera už popri starých novinách či starom papiere čoraz viac tvorili aj obaly na mlieko, tetra paky a odpad zo skla už obsahoval aj nevratné nápojové fľaše. Medzi kovmi zase narastal podiel "plechoviek" od nápojov.

Asi najviac sa menil "sortiment" plastového odpadu. Klesal podiel PVC odpadu a naopak výrazne rástol podiel PET.