V pokračovaní článku sa pozrieme na ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú mikrobiologickú kvalitu kompostu. Plynulo tak nadviažeme na dôležité aspekty ako vstupné suroviny, ich čistota, znalosť materiálov, veľkosť a homogenizácia vstupných materiálov, recept či optimálna vlhkosť, ktorých zohľadnením v zmysluplnej miere možno dosiahnuť kvalitný kompost.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
7. Aeróbnosť je spolu s vlhkosťou alfou a omegou kompostovania. Prospešný mikrobióm potrebuje k svojmu životu kyslík rovnako ako my. Bez kyslíka sa rýchlo začne množiť anaeróbny mikrobióm, produkujúci smrad vo forme metánu, sírovodíka, amoniaku, anaeróbnych terpénov, horľavých fenolov či oxidu dusného (s takmer 300-násobným otepľovacím potenciálom oxidu uhličitého). Ak nám kompost nevonia lesom, ale trošku smrdí, je to znakom jeho začínajúcej anaeróbnosti. Na hranici aeróbneho - v časti kompostu, ktorá je ešte okysličovaná čerstvým vzduchom a anaeróbneho - v časti kompostu, kde už mikrobióm spotrebováva viac kyslíka, ako sa stíha doplniť, môžeme pri prekopávaní v priemyselnej kompostárni zažívať striedavé závany príjemnej vône a ľahkého zápachu. Pre zabezpečenie aeróbnosti kompostu vo vysoko kapacitných podmienkach je vhodné a od určitej veľkosti kompostovej základky nutné nainštalovať prevzdušňovacie kanály, ktoré vháňajú do kompostu vzduch. Takéto kompostárne možno zatiaľ navštíviť najbližšie v Rakúsku, na Slovensku sú vo výstavbe.
8. Tepelná fáza začína v okamihu zmiešania vstupných surovín s dostatočnou vlhkosťou. Pri pretrvávaní optimálnych podmienok sa exponenciálne množí bakteriálny mikrobióm, čím narastá teplota. Časť mikrobiómu, ktorej nevyhovujú vyššie teploty, prechádza do dormatného, teda spiaceho štádia (cysty a spóry). Patogény s jednoduchšou stavbou bunkových stien neprežijú. Nematódy (sú to priesvitné, prevažne mikroskopické "červy", pričom prospešné nematódy sú pohyblivé a parazitické nematódy živiace sa koreňmi sú pomalé, nepohyblivé, v komposte neprežijú) a dážďovky prejdú do časti kopy, ktorá je pre nich teplotne prijateľná. Z toho vyplýva, že ak zvonku prehrejeme:
a)
celý objem kompostovaných surovín na konštantnú vysokú teplotu,
b)
tak príliš rýchlo stratíme nielen patogény, ale aj menšiu či väčšiu časť prospešného mikrobiómu.
Na jednej strane je potreba hygienizácie zrejmá a vo vybraných prípadoch nevyhnutná, no na druhej strane treba mať na pamäti aj jej hranice. Dôležité je uvedomiť si rozdiel dvoch paradigiem. Prvou paradigmou je zabíjanie patogénov teplotou, pH, alkoholom, pesticídmi, atď. Vychádza z toho, že patogén je zlý a treba ho zabiť. Nepripúšťa možnosť, že aj v závislosti od prostredia sa niektoré mikróby správajú buď ako patogén, alebo prospešne. Paradigmou zabíjania prinajhoršom eliminujeme prospešný mikrobióm a vytvoríme rezistentné patogény ako MRSA. K populárnosti tejto paradigmy prispel svojím bádaním a poznatkami Louis Pasteur. Traduje sa, že na svojej smrteľnej posteli priznal, že sa mýlil, že problém nespočíva v
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
