Slovenské samosprávy často čelia šikanovaniu v súvislosti s infozákonom

Dolný Kubín 3. marca (TASR) – Domáhanie sa informácií súvisiacich so súkromnými alebo podnikateľskými potrebami, s ktorými sa samosprávy stretávajú, nemajú nič spoločné s verejnou kontrolou ani občianskou participáciou. Upozornil na to ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.
"Vo vzťahu k infozákonu máme veľké a silné podozrenia, ktoré hovoria o šikanóznom výkone. Ľudia sa domáhajú sprístupnenia informácií nie preto, aby kontrolovali verejnú moc alebo občiansky participovali, ale napríklad preto, aby informácia slúžila ako zadanie na seminárnu či diplomovú prácu... Často sme svedkami toho, že sa firmy pýtajú mestských podnikov na rôzne citlivé informácie, čo v praxi spôsobí, že podnik je diskvalifikovaný pri rôznych obchodných súťažiach. A to iba preto, lebo spadá pod infozákon a je povinný všetko možné sprístupňovať a zverejňovať," ozrejmil Kaliňák pre TASR.
Infozákon podľa neho musí sledovať cieľ, pre ktorý vznikol. Z minulosti sú známe prípady, keď mestská firma, ktorá spravovala mestské byty, dlhodobo nemohla rásť, pretože nemala šancu uspieť v súťaži so súkromnými správcami bytov. "Súkromné firmy nemali povinnosť zverejňovať dáta v takom rozsahu ako mestská firma a každý jej videl do karát," uviedol Kaliňák. Zdôraznil, že predmetom infozákona by mali byť iba informácie slúžiace na verejnú kontrolu, a nie na znehodnocovanie alebo diskrimináciu týchto firiem v slobodnej súťaži.
Podľa odborníka pre oblasť slobodného prístupu k informáciám Róberta Dobrovodského si predstavitelia samospráv často myslia, že musia informáciu zháňať a vytvárať. "To nie je pravda. Infozákon hovorí - dajte len to, čo máte k dispozícii. Obec si často zle vykladá infozákon a veľmi ochotne, nad zákonnú mieru, začne informácie vytvárať. Napríklad študenti niekedy zneužívajú obec na písanie časti diplomových prác," uviedol pre TASR. Infozákon sa podľa neho nevzťahuje na názory a obec nemusí vytvárať ani analýzy, štatistické výpočty či prehľady.
Prax podľa Dobrovodského ukazuje, že infožiadateľ často podá komplikovanú infožiadosť s cieľom ochromiť chod obecného úradu a pomstiť sa tak jeho vedeniu. Keď šikanista chce šikanovať obecný úrad, vie dať takú komplexnú infožiadosť, že ju malá samospráva za osem pracovných dní len veľmi ťažko vybaví, podotkol. "Nepomôže mu často ani predlžovanie základnej lehoty na vybavovanie infožiadosti," doplnil.