Informácie z rokovania vlády zo 14. decembra 2021

Návrh na ratifikáciu Globálneho dohovoru UNESCO o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania

Cieľom dohovoru je zvýšiť celosvetovú mobilitu študentov a absolventov, zabezpečiť uznávanie kvalifikácií podľa spravodlivých kritérií a zlepšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania vrátane podpory mobility medzi regiónmi sveta (dohovor má podobu všeobecnej deklarácie), pričom snahou je, aby súčasné existujúce regionálne dohovory zostali v platnosti aj naďalej. Poukazujúc na úspechy regionálnych dohovorov tohto typu navrhovaný dohovor predstavuje prvý rámec uznávania na globálnej úrovni, ktorý definuje základné zásady uznávania pre orgány uznávania a práva jednotlivcov uchádzajúcich sa o uznanie svojej vysokoškolskej kvalifikácie alebo kvalifikácie, ktorá umožňuje prístup k vysokoškolskému vzdelaniu, v inom štáte.

Pozornosť venuje aj netradičným formám vzdelávania, za podmienky, že dosahujú úroveň kvality formálneho vzdelávania, spoločným cezhraničným študijným programom „joint degrees“ a taktiež uznávaniu kvalifikácií vysídlených osôb a utečencov, ktorí z dôvodov súvisiacich s vysídlením nemôžu zdokladovať svoje predchádzajúce vzdelanie. Platnosť nadobudne tri mesiace po uložení dvadsiatej ratifikačnej (akceptačnej) listiny u generálnej riaditeľky UNESCO. UNESCO je jedinou inštitúciou v systéme OSN, ktorá má v agende problematiku vysokoškolského vzdelávania a ktorá bola iniciátorom šiestich regionálnych dohovorov o uznávaní vysokoškolského vzdelávania. Zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu a následné uznanie vysokoškolských diplomov z celosvetového hľadiska je integrovanou súčasťou Agendy SDG4 a jej implementačných cieľov.

Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2021-2028

Stratégia bola tvorená transparentne a participatívne so zapojením širokého okruhu aktérov. Vychádza z poznatkov a dôkazov o skutočných potrebách mladých ľudí a je výsledkom konštruktívneho dialógu mládeže so zástupcami verejnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, a mimovládneho sektora. Do dva roky trvajúcich konzultačných procesov prípravy Stratégie sa zapojilo viac ako 300 subjektov z celého Slovenska. V roku 2021 sa v každom samosprávnom kraji uskutočnil okrúhly stôl. Stratégia vychádza zo základných zásad, ako sú dôstojnosť, spravodlivosť, rovnosť, rešpekt a autonómia, a súčasne sa opiera o princíp aktívnej účasti, inklúzie a rovného prístupu k príležitostiam. Kľúčové oblasti intervencie, ciele, opatrenia a indikátory smerujúce k zlepšeniu situácie mladých ľudí, vychádzajú z poznatkov a dôkazov o potrebách mladých ľudí.

Stratégia stručne ozrejmuje východiskový stav, definuje nedostatky a navrhuje opatrenia, ktoré sú výsledkom konštruktívneho dialógu mládeže so zástupcami verejnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy a mimovládneho sektora. Stratégia sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktoré sú vzájomne prepojené: Mladí ľudia v centre záujmu spoločnosti a politík; Participácia; Práca s mládežou a voľný čas; Dobrovoľníctvo; Inklúziarovnosť a nediskriminácia; Kľúčové kompetencie; Zamestnanosť; Digitálna transformácia; Udržateľná a zelená budúcnosť; a Zdravý životný štýl a psychické zdravie. V rámci nich Stratégia obsahuje celkovo 14 cieľov, 88 opatrení a 94 merateľných indikátorov. Stratégia tiež obsahuje informáciu o pravidelnom odpočtovaní a vyhodnocovaní jej plnenia. Hlavným zámerom MŠVVaŠ SR v súvislosti s predloženým materiálom je zlepšenie postavenia mládeže v Slovenskej republike, jej rozvoja a poukázanie na pozitívne prínosy mládeže pre spoločnosť.

Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vzhľadom na rozsiahlosť a náročnosť úprav v dotknutej oblasti predkladateľ inicioval získanie podpory na úrovni Európskej komisie. Na základe uvedeného Slovenská republika v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho riaditeľstva pre podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie získala rozsiahlu podporu na analýzu prijatia zmien v oblasti preventívnej reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného konania vo všeobecnosti, ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov. Na základe tejto podpory Európska komisia vybrala subjekt PWC Slovensko, ktorý realizoval uvedené činnosti, vrátane vykonávania konzultácií so Slovenskou bankovou asociáciou, súdmi a správcami za súčinnosti predkladateľa, pričom predkladateľovi poskytol vypracované odporúčania a analýzy, z ktorých predkladaný návrh zákona vychádza. V súlade so základnými cieľmi smernice sa tak navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa – právnickej osoby, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktorým sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia.

Základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní. Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorá reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku

Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre spoločnosť Magna PT s.r.o., IČO 51 286 378, na podporu realizácie investičného zámeru v lokalite Kechnec, okres Košice-okolie

Materiál sa predkladá na základe žiadosti o investičnú pomoc podanej spoločnosťou Magna PT s.r.o., IČO 51 286 378, so sídlom Perínska cesta 282, 044 58 Kechnec (ďalej len „prijímateľ“). Prijímateľ podal 2. mája 2018 na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 14 zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. novembra 2019 žiadosť o investičnú pomoc na podporu realizácie investičného zámeru s názvom „Rozšírenie výroby dvojspojkových prevodoviek v lokalite Košice[1]okolie“ (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť bola naposledy upravená 10. augusta 2021.

V rámci realizácie investičného zámeru prijímateľ počíta s vynaložením oprávnených nákladov investičných v hodnote 144 324 549,- eur v období rokov 2018 až 2023. V priamej súvislosti s investičným zámerom prijímateľ neplánuje vytvoriť nové pracovné miesta. Prijímateľ je povinný udržať 990 pracovných miest z existujúcej prevádzkarne v Kechneci. V rámci realizácie investičného zámeru už bolo 731 pracovných miest prevedených v roku 2019.

Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o zavedení letného času na roky 2022 až 2026

Začiatok a koniec letného času uvedený v návrhu nariadenia vlády je ustanovený v súlade s oznámením Komisie (2021/C 149/01) uverejneným v zmysle článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/84 ES z 19. januára 2001 o úprave letného času. Komisia v zmysle uvádzanej smernice je povinná každých päť rokov uverejniť oznámenie, ktoré obsahuje časový plán uvádzajúci dátumy, kedy začína a kedy končí obdobie letného času.

Návrh na zrušenie uznesenia vlády SR č. 172 zo 17. apríla 2019 a na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky so zmenou účelu použitia kapitálových výdavkov z roku 2020 v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Na základe prehodnotenia investičných priorít sa kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodla predložiť návrh na zrušenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 172 zo 17. apríla 2019, ktorého cieľom je zabezpečiť realizáciu rekonštrukcie budovy Školiaceho centra Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Levoča s rozpočtovým nákladom 3 450 000 eur. Rozhodnutie nepokračovať v plnení uznesenia vlády Slovenskej republiky vyplynulo z potreby navýšenia celkového rozpočtu oproti vládou schválenému rozpočtovému nákladu o 1 813 161 eur na celkovú sumu 5 263 162 eur, ktorá vychádza z vypracovanej štúdie na obnovu historického objektu Župného domu v Levoči, ako aj z dôvodu predpokladaného ďalšieho navýšenia nákladov, nakoľko štúdia nezohľadňuje súčasnú situáciu a rast cien v stavebníctve.

 Návrh na zníženie stavu štátnych finančných aktív z dôvodu nevymožiteľnosti niektorých pohľadávok štátu

Predmetom predkladaného návrhu sú pohľadávky, resp. časť pohľadávok Slovenskej republiky voči zahraničiu, ktoré sú po lehote splatnosti a z rokovaní s dlžníckym štátom je zrejmé, že tento ich nesplní alebo nemôže splniť. Predmetom predkladaného materiálu sú aj pohľadávky voči právnickým osobám (podnikom), ktoré vznikli z realizácie barterových operácií. Od roku 2019 viackrát zaznela počas metodických misií požiadavka Eurostatu na úpravu vykazovania predmetných pohľadávok štátu.

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky - návrh

Strategickým cieľom Slovenska je dosiahnuť pokrok v DESI indexe v oblasti digitálnych služieb o 40% v porovnaním so súčasným stavom. NKIVS pretavila strategický cieľ do štyroch prioritných osí a podcieľov:

· Prioritná os 1: Lepšie služby - je zameraná na zvyšovanie spokojnosti so službami, zvyšovanie podielu elektronickej komunikácie na jej iných spôsoboch, zjednodušovanie služieb a zavádzanie komplexných životných situácií.

· Prioritná os 2: Digitálna a dátová transformácia - prinesie postupy, ktoré budú nezávislé na procesoch papierového sveta a budú v plnom rozsahu využívať možnosti digitálnych technológií a zdieľanie údajov.

· Prioritná os 3: Efektívne IT – má skracovať čas na realizáciu projektov, zvyšovať hodnotu nasadených systémov a optimalizovať náklady verejnej správy.

· Prioritná os 4: Kybernetická a informačná bezpečnosť - má posilňovať ľudské kapacity, minimalizovať bezpečnostné incidenty a škody; a zvyšovať úroveň ekosystému kybernetickej a informačnej bezpečnosti. NKIVS pokračuje v rozvíjaní konceptu strategických priorít ako hybnej sily na dosiahnutie požadovaných cieľov.

Strategické priority predstavujú prierezové témy, v ktorých sa budú rozvíjať konkrétne iniciatívy na dosiahnutie cieľov. Strategické priority popisujú budúci stav a hlavné iniciatívy na jeho dosiahnutie pre vládny cloud, orientáciu elektronických služieb na používateľa, dátovú transformáciu, digitálnu transformáciu a digitálny úrad, nákup vo verejnej správe, kybernetickú a informačnú bezpečnosť a podporu ľudských zdrojov v IT. Dôležitým aspektom všetkých strategických priorít je prioritizácia úsilia, ktorá sa odvíja od prioritných služieb štátu a prioritných životných situácií.

Návrh na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami a opatreniami na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku počas vyhlásených mimoriadnych situácií pri svahových deformáciách v územnej pôsobnosti okresných úradov Banská Štiavnica, Prievidza, Trenčín, Vranov nad Topľou a Žilina

Opodstatnenosť oprávnenosť, správnosť a primeranosť predložených žiadostí miestnych samospráv o poskytnutie finančnej náhrady boli posúdené a verifikované verifikačnými komisiami príslušných okresných úradov v súlade s ustanoveniami § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a § 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších predpisov. Celkové finančné prostriedky na záchranné práce a opatrenia na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku počas vyhlásených mimoriadnych situácií predstavujú sumu 1 816 913,57 eur. Navrhuje sa tieto finančné prostriedky uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, pričom sa odporúča ich poukázať do rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a následne zabezpečiť ich presun do rozpočtov dotknutých subjektov v čiastke podľa verifikácie výdavkov na záchranné práce.

Návrh Štatútu Rady vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky

Rada sa na základe návrhu Štatútu Rady vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky zriaďuje ako odborný, poradný a konzultačný orgán vlády pre otázky týkajúce sa Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky (ďalej len „Plán obnovy“), najmä pre vykonávanie mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Úlohou Rady je zabezpečiť partnerský dialóg medzi národnou implementačnou a koordinačnou autoritou a členmi rady k otázkam týkajúcim sa Plánu obnovy, sledovať pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov v rámci všetkých komponentov Plánu obnovy, zaujímať stanoviská a upozorňovať na riziká pri vykonávaní jednotlivých investícií a reforiem Plánu obnovy.

Návrh na uzatvorenie Operačnej dohody medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou podľa článku 20 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/241

Uzatvorenie Operačnej dohody medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou podľa článku 20 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/241 (ďalej len „Operačná dohoda“) je formálnym predpokladom predloženia prvej žiadosti o platbu na základe priebežného plnenia míľnikov a cieľov určených vo vykonávacom rozhodnutí Rady z 13. júla 2021 o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Operačná dohoda upravuje vo svojich prílohách detaily vopred dohodnutého verifikačného mechanizmu ku každému míľniku a cieľu pri zasielaní žiadosti o platbu na Európsku komisiu ako aj monitorovanie implementácie na základe plnenia čiastkových míľnikov a cieľov. Cieľom všeobecnej časti Operačnej dohody je ukotvenie spôsobu kooperácie medzi Národnou implementačnou a koordinačnou autoritou, Európskou komisiou a vykonávateľmi pri implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Návrh na vyslovenie súhlasu vlády Slovenskej republiky s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky a s vyslaním ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na účel vojenských cvičení v 1. polroku 2022

Z hľadiska medzinárodnej spolupráce je strednodobým zámerom zvyšovať účasť ozbrojených síl Slovenskej republiky na cvičeniach s medzinárodnou účasťou tak na území Slovenskej republiky ako aj na cvičeniach mimo územia Slovenskej republiky. Na plnení týchto záväzkov sa zúčastňujú príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky na základe príslušných medzinárodných zmlúv vojenských cvičení na území Slovenskej republiky za prítomnosti zahraničných ozbrojených síl, resp. mimo územia Slovenskej republiky.

Smernica pre obranné plánovanie Slovenskej republiky na roky 2023 až 2028

Smernica iniciuje strednodobú fázu systému obranného plánovania v rámci Ministerstva obrany SR, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Stanovuje priority a úlohy vyplývajúce z Dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na rozvoj a výstavbu ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030, Rozvojového plánu podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2024 a Cieľov spôsobilostí, vrátane zdrojového rámca na ich plnenie.

Materiál obsahuje: - požiadavky na obranné spôsobilosti SR, - požiadavky na zdrojové zabezpečenie vybraných obranných spôsobilostí SR, - zámery a priority programov Ministerstva obrany Slovenskej republiky, - úlohy ostatných ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy pri plnení Cieľov spôsobilostí, - zámery a úlohy podprogramov Medzirezortného programu 06E -Podpora obrany štátu

Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vysokokvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín

Cieľom predmetnej reformy Komponentu 10 je skrátiť a výrazne zjednodušiť procesy získania pracovného povolenia a povolenia na pobyt pre vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane ich rodinných príslušníkov, a to využitím zrýchlenej schémy pre národné víza (D) v záujme Slovenskej republiky. Právnou úpravou sa navrhuje umožniť udelenie národného víza štátnym príslušníkom tretích krajín z dôvodu záujmu Slovenskej republiky na účel hľadania si zamestnania a na účel zamestnania, ktorí sú absolventmi 1. popredných svetových vysokých škôl alebo výskumných inštitúcií alebo absolventmi vysokých škôl v Českej republike alebo v Slovenskej republike alebo 2. vysokoškolského štúdia a ktorí budú zamestnaní v zamestnaniach vyžadujúcich si vysokú kvalifikáciu, a ktoré majú zároveň vysokú pridanú hodnotu pre hospodárstvo Slovenskej republiky (napr. odborníci v oblasti IT, odborníci v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, lekári).

Návrh na aktualizáciu opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

Počty pozitívne testovaných PCR ako Ag testami na Slovensku ostatné dni naďalej z vysokého vrcholu klesajú. Naďalej je však počet pozitívne testovaných osôb za ostatných 7 dní vysoko nad maximom druhej vlny. Taktiež pozitivita testov klesá z vysokých hodnôt tak pri PCR a pokles pri Ag testoch. Počet výjazdov ZZS ku Covid pacientom už druhý týždeň klesajú z vrcholu na úrovni 2875 výjazdov na aktuálnych 2068 výjazdov a pokles oproti maximu je v každom kraji.

V nemocniciach je však naďalej vysoký počet pacientov, ku dnešnému dňu okolo 3300 a takmer 300 z nich vyžaduje podporu umelej pľúcnej ventilácie. Práve tieto kapacity je nevyhnutné rýchlo uvoľniť, nakoľko predpokladáme opätovný rýchly nárast náporu po rozšírení variantu Omikron. V prípade zhoršujúcej sa situácie bude nevyhnutné, aby vláda SR bezodkladne prehodnotila tieto opatrenia.

Návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o hospodárskej spolupráci

Cieľom návrhu Dohody je vytvoriť legislatívny rámec bilaterálnej ekonomickej a obchodnej spolupráce s Arménskom. V súčasnosti základný rámec pre spoluprácu vytvára Dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej. Slovenská republika ako členská krajina EÚ je viazaná dohodami EÚ s tretími krajinami ako zmluvná strana.

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Györgya GYIMESIHO na vydanie zákona o finančnej podpore pre Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku - Csemadok (tlač 734) – návrh zobrala vláda na vedomie aj s pripomienkami

Cieľom poslaneckého návrhu zákona je vytvoriť právny rámec garancie pravidelného finančného príspevku, ktorý bude každoročne poskytovaný z rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry pre Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku – Csemadok (ďalej len „zväz“). Podľa predkladateľa je zväz ustanovizňou, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní a rozvíjaní národnej identity, kultúry a spolupatričnosti Maďarov žijúcich na území Slovenskej republiky a obhajovaní ich spoločenských záujmov.

Vláda schválila aj jeden utajený materiál:

I. Doplnok č. 2 k Národnému systému reakcie na krízové situácie

Vláda zobrala na vedomie nasledovné informatívne materiály:

Informácia zo 140. zasadnutia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky zo dňa 24. novembra 2021

Správa o realizácii priorít a cieľov Aktualizovanej Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky za rok 2020

Informácia o napĺňaní priorít, špecifických cieľov a opatrení vyplývajúcich z Národnej koncepcie ochrany detí v digitálnom priestore a Akčného plánu k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore na roky 2020 – 2021

Informatívna správa o účasti športovej reprezentácie na Hrách XXXII. olympiády a XVI. Paralympijských hrách v Tokiu 2020

Viac informácií nájdete TU.