Financovanie a právna zodpovednosť spoločného obecného úradu

Spoločný obecný úrad zabezpečuje písomnú agendu pre jednotlivé obce, ktoré podpísali zmluvu o zriadení spoločného obecného úradu. Pritom však nemá rozhodovaciu právomoc a právnu subjektivitu. Uvedené sa prejavuje napríklad v tom, že spoločný obecný úrad síce môže vyhotoviť návrh písomného vyhotovenia rozhodnutia na prenesenom úseku decentralizovanej miestnej štátnej správy, podpísať ho však musí len ten starosta obce, ktorému príslušný zákon priznáva právne postavenie správneho orgánu alebo iného orgánu s rozhodovacou právomocou.

Napríklad môže organizovať miestne zisťovania v oblasti správy školstva, kultúry za účelom zistenia skutkového stavu veci pri výkone decentralizovanej verejnej správy. Význam spoločných obecných úradov teda spočíva v tom, že sa tým zefektívňuje výkon decentralizovanej štátnej správy hlavne v prípade malých obcí, ktoré nemajú dostatočné, predovšetkým personálne zabezpečenie procesov decentralizovanej verejnej správy.

Vzhľadom na veľký okruh kompetencií, ktoré podľa právnej úpravy prešli na miestnu samosprávu a ktoré vykonávajú spoločné obecné úrady, možno spomenúť napríklad úseky školstva, opatrovateľskej služby alebo správy kultúry.

Pod decentralizáciou verejnej správy je vo všeobecnosti možné rozumieť proces postupného presunu kompetencií, kompetenčných okruhov zo štátnej správy na miestnu samosprávu. Cieľom tohto procesu je preniesť na miestnu samosprávu výkon tých kompetenčných okruhov, ktoré dokáže samospráva zabezpečiť efektívnejšie v porovnaní so štátnou správou, nakoľko má blízko k obyvateľovi obce, ktorého práva a oprávnené záujmy má zabezpečiť.

Tento proces sa opiera o ústavnú, rámcovú, ale aj osobitnú právnu úpravu, ktorá je však diferencovaná do veľkého počtu právnych predpisov, ktoré výkon kompetencií robia neprehľadným, dokonca v určitých prípadoch právna úprava chýba, čo spôsobuje, že starostovia obcí sú nútení prijímať vnútorné normatívne predpisy v záujme zabezpečenia výkonu decentralizovanej štátnej správy.

Ide predovšetkým o tieto právne predpisy:

V kontexte uvedeného platí, že priamo Ústava Slovenskej republiky neustanovuje právny mechanizmus, ktorý by mohla využiť miestna samospráva voči štátu, za predpokladu, že si štát neplní svoju právnu povinnosť financovať delegované kompetenčné okruhy preneseného výkonu štátnej správy.

Ak obec dlhodobo, najmenej šesť mesiacov nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone štátnej správy a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, najbližší orgán štátnej správy, ktorý vykonáva štátnu správu na príslušnom úseku podľa osobitného zákona, písomne vyzve obec na nápravu a určí jej na to lehotu.

Ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, je príslušný konať orgán štátnej správy podľa predošlej vety. Uvedené neplatí, ak ide o rozhodovanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p., ktorý je rámcovou právnou úpravou.

Platný zákon o obecnom zriadení procesne nešpecifikuje vzťahy právnej zodpovednosti v prípade, že si obec v oblasti delegovanej štátnej správy nesplní svoje úlohy. V rámci vzťahov samosprávy a štátu vyzdvihuje zákon o obecnom zriadení princíp súčinnosti, na základe ktorého si majú samospráva a štát pri výkone delegovaných úloh štátnej správy vzájomne pomáhať. V