Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zriaďovanie záložného práva v daňovom konaní
Dátum:
Zriaďovanie záložného práva v daňovom konaní
Ing. JUDr.
Ladislav
Hrtánek
PhD.
Obce a mestá majú dôležité právne postavenie v daňovom konaní, nakoľko vystupujú
napríklad v pozícii správcu dane z nehnuteľnosti. V súvislosti s touto svojou funkciou musia
starostovia obcí komplexne zabezpečiť pre daňové subjekty priebeh celého daňového procesu, od
začatia daňového konania, cez jeho vlastný priebeh ukončený prvostupňovým rozhodnutím v daňovom
konaní po odvolacie konanie a možné daňové exekučné konanie.
V praxi sa niekedy stáva, že daňový subjekt nemá financie na úhradu daňovej platby, ktorá
je konštatovaná v predmetnom platobnom výmere. Pre dané prípady platné právo ustanovuje možnosť
požiadať správcu dane - samosprávu o povolenie odkladu platby dane/zaplatenie prostredníctvom
splátok. Povolenie odkladu úhrady platby dane alebo jej povolenia v splátkach je však podmienené
zákonným vznikom záložného práva v daňovom konaní alebo zabezpečením úhrady platby dane niektorým zo
spôsobov, ktoré ustanovuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v z. n. p. v časti, ktorá sa venuje zabezpečovacím právnym prostriedkom.
Právna úprava záložného práva v daňovom
konaní
Právna úprava vzniku záložného práva k majetku daňového subjektu v daňovom konaní sa
neviaže len na daňové právo, ktoré je súčasťou finančného práva, ale aj na iné predpisy, ktorých
ustanovenia treba v plnej miere rešpektovať, ide o tieto právne predpisy:
-
Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky, predovšetkým Čl. 64 - Čl.
71, pod názvom "územná samospráva", ktoré ustanovujú oprávnenia obcí a miest. V kontexte
daňového práva má význam hlavne Čl. 65 ods. 2,
podľa ktorého majú obce vlastné príjmy, pričom platný zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú
príjmom obce a spadajú do jej majetkovej oblasti. Ústava
Slovenskej republiky ďalej obciam a mestám priznáva právne postavenie právnickej osoby aj v
oblasti verejného práva, ten., že obce a mestá tak môžu vystupovať v právnej pozícii správcu dane,
pričom majú nadradené právne postavenie nad daňovým subjektom.
-
Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v z. n. p., predovšetkým § 81, ktorý
ustanovuje materiálnu a formálnu stránku vzniku záložného práva na majetok daňového dlžníka v
daňovom konaní. Taktiež daňový poriadok v
§ 4 ods. 1 výslovne ustanovuje, že správcom dane
je aj obec, pokiaľ ide o niektoré druhy daní podľa osobitnej právnej úpravy.
-
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n.
p., ktorý demonštratívne ustanovuje jednotlivé možnosti zabezpečenia pohľadávok veriteľa -
ôsma časť, piaty oddiel, § 544 - § 558.
Upozorňujem, že pokiaľ sa využíva na zabezpečenie daňového nedoplatku zabezpečovací mechanizmus
podľa Občianskeho zákonníka, obec má rovnaké právne
postavenie s daňovým subjektom.
-
V prípade, že predmetom záložného práva za účelom zabezpečenia úhrady daňového
nedoplatku je nehnuteľnosť, treba na vznik záložného práva použiť
zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v z. n. p., nakoľko záložné právo
k nehnuteľnosti - pozemku alebo stavbe vzniká až jeho zápisom do katastra nehnuteľností, čo sa na
liste vlastníctva zapisuje do časti C.
-
V prípade, že predmetom záložného práva je hnuteľná vec, tak treba postupovať podľa
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v z. n. p., predovšetkým
§ 73d, ktorý upravuje notársky centrálny register
záložných práv, v ktorom sa evidujú identifikačné údaje k záložnému právu, pokiaľ ide o hnuteľ nú
vec. Záložné právo v prospech obce, ktorá je správcom dane nevzniká okamihom podpisu záložnej zmluvy
starostom obce a daňovým dlžníkom, ale až okamihom registrácie tejto záložnej zmluvy v notárskom
centrálnom registri záložných práv, ktorý evidujú notári.
-
V súvislosti s posúdením faktu, kedy má dôjsť k zániku záložného práva upozorňujem,
že v prípade záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku neplatí všeobecná občianskoprávna
zásada, že záložné právo zaniká okamihom splatenia dlhu - daňového nedoplatku. V tomto prípade platí
osobitná právna úprava § 82 daňového poriadku,
podľa ktorej správca dane môže, ale nemusí, zrušiť záložné právo k majetku daňového subjektu, pokiaľ
tento daňový nedoplatok sčasti alebo celkom uhradí. Pokiaľ je dôvodný predpoklad, že daňový subjekt
bude dlžníkom aj do budúcnosti alebo v minulosti už daňovým dlžníkom bol, odporúčam nezrušiť záložné
právo na majetok daňového dlžníka po úhrade dlžnej dane daňovým subjektom.
Pokiaľ je daňový dlžník zamestnancom a využíva sa niektorý zo zabezpečovacích prostriedkov
v pracovnom práve, ktorými sú dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie alebo zriadenie záložného práva k
nehnuteľnosti, treba primerane použiť aj § 20 zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p., pričom podporne treba použiť
Občiansky zákonník, ktorý komplexne ustanovuje
problematiku aj týchto zabezpečovacích prostriedkov.
Vznik záložného práva na zabezpečenie daňového
nedoplatku
Právny inštitút záložného práva v daňovom konaní vzniká za účelom zabezpečenia daňového
nedoplatku.
Pod daňovým nedoplatkom sa podľa § 2
daňového poriadku rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane podľa právnej úpravy
alebo rozhodnutia.
Uvedené záložné právo na majetok daňového dlžníka vzniká zásadne len rozhodnutím obce,
ktorá je správcom dane v daňovom konaní. Taktiež je neprípustné, aby rozhodnutím obce, ktorá je
správcom dane, vzniklo zál
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.