Nároky starostov v súvislosti so skončením funkčného obdobia

Obdobie okolo komunálnych volieb je typické sústredením pozornosti na nároky, ktoré vznikajú starostom v súvislosti so skončením ich funkčného obdobia. Hoci sú tieto otázky upravené relatívne stabilnou právnou úpravou, ktorá navyše nie je veľmi zložitá, veľa otázok zo strany obecných samospráv aj zo strany dotknutých starostov, je argumentom pre to, aby sme tejto téme venovali pozornosť.

Ak chceme odpovedať na jednotlivé otázky o nárokoch starostov v súvislosti so skončením ich funkčného obdobia, musíme si predovšetkým urobiť jasno v tom, ako a čím je funkčné obdobie starostu presne ohraničené.

Úprava v zákone č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení") je veľmi stručná:

                     Zákon o obecnom zriadení - výňatok 
 
                               

Aj keď výslovné znenie zákona upravuje len skončenie starostovho funkčného obdobia, logickým výkladom dôjdeme k záveru, že rovnaký moment (zloženie sľubu starostu) je tiež momentom, kedy sa funkčné obdobie (novozvoleného) starostu začína. Tento výklad sa opiera o argument, že je z pohľadu verejného záujmu nepochybne potrebné, aby výkon takejto dôležitej funkcie - a to aj pri prípadnom vystriedaní osôb - prebiehal kontinuálne, aby pri výmene osôb na tejto funkcii nevznikali kompetenčné konflikty - či už pozitívne (aké by znamenal súbeh súčasnej pôsobnosti dvoch osôb) alebo negatívne (ktoré by vznikali, ak by skončenie funkčného obdobia odstupujúceho a novozvoleného starostu na sebe plynule nenadväzovali). Funkčné obdobie je teda na oboch svojich stranách ohraničené aktom zloženia sľubu.

Akt zloženia sľubu sa uskutoční spravidla na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva (Pozri článok „Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva“ uverejnený v c. 12/2010). Na účely preberanej témy však môžeme ešte viac časovo spresniť zloženie sľubu: sľub je zložený vtedy, keď sa starosta podpíše pod jeho zákonné znenie (zhodne aj metodický návod Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OKMVS2-2010/025897 zo 16. novembra 2010 pre obce na zabezpečenie ustanovujúcich zasadnutí obecných zastupiteľstiev - dostupný na internetovej stránke Ministerstva vnútra SR http://www.minv.sk//?metodicke-usmernenia).

Takto spresnený moment rozhraničenia funkčných období odstupujúceho a novozvoleného starostu je súčasne základom odpovedí na niekoľko čiastkových otázok, ktoré sú s existenciou funkčného obdobia pevne spojené (napr. detailné rozhraničenie nárokov na plat, presné zodpovedanie otázky o trvaní funkčného obdobia v súvislosti s nárokom na odstupné starostu a pod.). K prípadným účelovo orientovaným úvahám o tom, ako „vhodne" zvoliť uvedený moment tak, aby maximalizoval finančné nároky doterajšieho starostu, na tomto mieste len pripomeniem, že verejný záujem má prednosť pred osobnými záujmami, a že to neznamená len morálny, ale aj právny záväzok (Čl. 3 ods. 3 a 4 a Čl. 4 ods. 1 zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu").

Predtým, než sa budeme venovať konkrétnym podmienkam vzniku a uplatnenia tohto práva, je užitočné si všimnúť okolitý právny kontext. Právna úprava je obsiahnutá v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 253/1994 Z.z.“), pričom má takéto črty:

• funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere (§ 2 ods. 1 cit. zákona), čím je použitie predpisov upravujúcich pracovný pomer z aplikácie na funkciu starostu generálne vylúčené,

• na účely dovolenky sa na starostu aplikuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v z. n. p.), čo spôsobuje, že pokiaľ ide o dovolenku starostu, je týmto odkazom založené primerané uplatnenie Zákonníka práce (t.j. uplatnenie, ktoré zodpovedá okolnostiam situácie a osobitnej povahe postavenia starostu),

• v otázke náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku je v citovanom zákone pravidlo, ktoré má