Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Dobré mravy v pracovnoprávnych vzťahoch
Dátum:
Dobré mravy v pracovnoprávnych vzťahoch
JUDr.
Tatiana
Mičudová
V poslednom čase sa čoraz väčší dôraz kladie na dodržiavanie tzv. dobrých mravov a
dodržanie zákazu zneužívať práva na úkor druhých aj v odvetví pracovného práva. V zmysle Čl. 2, ale
aj § 13 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce") výkon práv a povinností, ktoré
vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník") ustanovuje v § 39, že právny
úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom je neplatný.
Konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ale aj zneužite práva na úkor druhého, sú
postihnuté absolútnou neplatnosťou.
Tento článok pojednáva o tom, čo možno rozumieť pod pojmom dobré mravy a poukazuje tiež na
rozhodovaciu prax súdov v súvislosti s dobrými mravmi.
Pojem dobré mravy
Pojem dobré mravy úzko súvisí s pojmami morálka a mravnosť.
Zákonník práce, ani
Občiansky zákonník, a dokonca ani žiaden iný predpis vo
svojich ustanoveniach nedefinujú pojem dobré mravy. Výklad tohto pojmu môžeme nájsť viac menej iba v
rozhodnutiach súdov.
Ústavný súd SR v náleze z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS
55/2011-19 za dobré mravy považuje „pravidlá správania sa, ktoré sú v
prevažnej miere v
spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku."
Napr. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí vydanom pod sp. zn. 3Cdo 191/96 zastával názor, že
obsah pojmu dobré mravy spočíva vo všeobecne platných normách morálky a ich cieľom je zabezpečiť
elementárnu slušnosť pri výkone práv.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 1022/2004 dobré mravy netvoria uzavretý
normatívny systém. V rozsudku sa uvádza,
že „dobré mravy sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti".
Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy daného právneho úkonu (napr. výpovede z
pracovného pomeru, okamžitého skončenia pracovného pomeru) nie sú v súlade so základnými zásadami
právneho poriadku. Aby nejaký právny úkon odporoval dobrým mravom, musí nerešpektovať niektorú
mravnú normu zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie.
Súladnosť výkonu práv a povinností s dobrými mravmi v pracovnoprávnych vzťahoch patrí k
právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je
stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom
jednotlivom prípade vymedzil túto hypotézu právnej normy sám zo širokého, vopred neurčeného okruhu
okolností.
Pre určenie toho, či je konanie účastníka právneho vzťahu v súlade či v rozpore s dobrými
mravmi, žiadny zákon výslovne neustanovuje, z akých konkrétnych hľadísk, podmienok má súd vychádzať.
Preto určenie toho, či ide, alebo nejde o súlad s dobrými mravmi závisí v každom konkrétnom prípade
na úvahe súdu.
Neplatnosť výpovede zamestnávateľa z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi
Najvyšší súd SR dňa 9.6.2010 v konaní pod sp. zn. 5
Cdo 42/2010 vydal uznesenie, v ktorom sa uvádza, že
„Neplatnou je aj výpoveď
zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy
výpovede nie sú v súlade so základnými
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
